Podnet na URSO

Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví


Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenskaul. 17. novembra č. 14064 01 Stará Ľubovňa

Generálna prokuratúra SR
Štúrova ul. č. 2
812 85 Bratislava


Vec : Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

I. Neplnenie si publikačnej povinnosti

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bol zriadený zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a jeho pôsobnosť je vymedzená v § 5 citovaného zákona. Do právomoci ÚRSO patrí okrem iného aj vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov na základe zákona (§ 5 ods. 1 písm. j/). Rozhodnutia ÚRSO o rozsahu regulácie cien sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 12 ods. 3) a podrobnosti o postupe pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku sa musia ustanovovať všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad (§ 12 ods. 4). V tejto oblasti si ÚRSO svoju publikačnú povinnosť plní. Príkladom môže byť rozhodnutie o rozsahu regulácie z 20.3.2002, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 236/2002 Z.z., alebo rozhodnutie o spôsobe výpočtu maximálnej ceny z 19.11.2002, ktoré bolo uverejnené pod číslom 647/2002 Z.z. Otázna je platnosť všetkých regulačných rozhodnutí, ktoré ÚRSO pred 1. januárom 2003 urobil, pretože zákon č. 273/2001 Z.z., ktorým bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydávanie regulačných rozhodnutí splnomocnený, nadobudol účinnosť až dňom 1.1.2003. Iné rozhodnutia vydáva ÚRSO v správnom konaní, vedenom podľa zákona č. 71/1967 Zb. Tieto správne konania sú dvojstupňové, majú svojich účastníkov konania a končia sa právoplatnými rozhodnutiami. Medzi takéto rozhodnutia patria napríklad rozhodnutia o obchodných podmienkach (§ 5 ods. 1 písm. d/), rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase na výstavbu (§ 5 ods. 1 písm. e/), alebo rozhodnutia o uložení sankcie za porušenie povinností (§ 5 ods. 1 písm. i/). Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z., ÚRSO musí svoje právoplatné rozhodnutia zverejňovať vo svojom publikačnom prostriedku. Tretiu a zároveň najväčšiu skupinu rozhodnutí tvoria rozhodnutia, ktorými ÚRSO určuje maximálne ceny tepla pre vyše 1400 držiteľov licencií na výrobu, výkup a rozvod tepla. Tieto rozhodnutia sa dotýkajú práv a právom chránených záujmov približne polovice obyvateľov Slovenska – pretože približne polovica obyvateľstva je odkázaná na dodávky tepla z tzv. centrálnych zdrojov tepla. Nielen zmluvní partneri tzv. regulovaných subjektov (odberatelia tepla), ale aj koneční spotrebitelia tepla sú z procesu určovania maximálnych cien tepla úplne vylúčení. ÚRSO komunikuje výlučne s dodávateľmi tepla a to podľa pravidiel, ktoré si sám na základe § 12 zákona č. 276/2001 Z.z. ustanovil (napríklad Rozhodnutie ÚRSO č. 611/2002 Z.z.). Publikačné povinnosti orgánov štátnej správy upravil zákonodarca rôzne. Najčastejšie tak, že im uložil povinnosť zverejňovať dokumenty a informácie vo vlastnom publikačnom prostriedku. Do tejto skupiny orgánov štátnej správy patrí napríklad Vláda Slovenskej republiky (§ 19 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z.), Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 21 ods. 7 zák. č. 36/1967 Zb.), Ministerstvo financií SR (§ 19 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z.), Ministerstvo hospodárstva SR (§ 31 ods. 12 zák. č. 163/2001 Z.z.), Ministerstvo pôdohospodárstva SR (§ 4 ods. 7 zák. č. 467/2002 Z.z.), Ministerstvo zdravotníctva SR (§ 22 ods. 5 zák. č. 140/1998 Z.z.), Ministerstvo životného prostredia SR (§ 26 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (§ 38 ods. 2 zák. č. 507/2001 Z.z.), Ministerstvo školstva SR (§ 89 ods. 9 zák. č. 131/2002 Z.z.), Ministerstvo kultúry SR (§ 25 ods. 4 zák. č. 49/2002 Z.z.), Úrad priemyselného vlastníctva SR (§ 8 ods. 5 zák. č. 55/1997 Z.z.), Úrad pre verejné obstarávanie SR (§ 77 ods. 1 zák. č. 263/1999 Z.z.), Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (§ 79 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.), Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (§ 5 ods. 6 zák. č. 264/1999 Z.z.), Úrad priemyselného vlastníctva SR (§ 48 ods. 6 zákona č. 444/2002 Z.z.), či Úrad pre finančný trh (§ 35 ods. 3 zák. č. 96/2002 Z.z.). Do tejto najpočetnejšej skupiny patrí aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. povinný zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia „vo svojom publikačnom prostriedku.“ V niektorých prípadoch upravil zákonodarca publikačnú povinnosť orgánov štátnej správy prísnejšie. Napríklad: Protimonopolný úrad SR si splní svoju publikačnú povinnosť až vtedy, keď zverejní svoje právoplatné rozhodnutie v Obchodnom vestníku, na oficiálnej internetovej stránke úradu a okrem toho sprístupní právoplatné rozhodnutia aj vo svojej knižnici (§ 24 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z.z.). Ministerstvo financií SR je povinné zverejňovať emisné podmienky štátnych dlhopisov v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou a zároveň aj na svojej internetovej stránke (§ 18 ods. 4 zák. č. 530/1990 Zb.). Ministerstvo školstva SR je povinné štvrťročne zverejňovať zoznamy vzdelávacích ustanovizní, ktorým bolo vydané alebo odobraté potvrdenie o akreditácii vo svojom publikačnom prostriedku a zároveň aj na svojej internetovej stránke (§ 5 ods. 3 zák. č. 386/1997 Z.z.). Zdvojenú publikačnú povinnosť má dokonca aj predseda zákonodarného zboru, ktorý je povinný správy politických strán o výdavkoch na propagáciu pred voľbami zverejňovať v hromadných informačných prostriedkoch a zároveň aj na internetovej stránke Národnej rady SR (§ 5a ods. 2 zák. č. 239/1994 Z.z.). Výnimkou medzi orgánmi štátnej správy je Národný bezpečnostný úrad, ktorý si splní svoju publikačnú povinnosť zverejnením zoznamu akreditovaných certifikačných autorít len na voľne prístupnej internetovej stránke (§ 10 ods. 2 písm. g/ zák. č. 215/2002 Z.z.). Publikačnú povinnosť formou uverejňovania dokumentov „na svojej internetovej stránke“ majú aj niektoré inštitúcie mimo štátnej správy. Napríklad Slovenská komora audítorov povinne uverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam audítorov (§ 7 ods. 3 zák. č. 466/2002 Z.z.), vysoké školy alebo fakulty majú zákonom stanovenú povinnosť uverejňovať na svojej internetovej stránke správy o svojej činnosti, či vypísanie výberového konania (zák. č. 131/2002 Z.z.), Národná banka Slovenska má zákonom stanovenú povinnosť uverejňovať na svojej internetovej stránke prevodník identifikačných kódov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 215/2002 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca spôsoby plnenia (formy) publikačnej povinnosti striktne rozlišuje. Okrem povinnosti publikovať „vo svojom publikačnom prostriedku“ ukladá jednotlivým subjektom aj povinnosť publikovať „na svojej internetovej stránke“, povinnosť publikovať „uverejnením v Obchodnom vestníku“, povinnosť publikovať „prostredníctvom tlačovej agentúry“, povinnosť publikovať „prostredníctvom periodickej tlače“, povinnosť publikovať „v hromadných informačných prostriedkoch“ a podobne. S výnimkou ÚRSO, všetky orgány štátnej správy majú zriadené zákonom predpísané publikačné prostriedky (Vestník vlády SR, Obchodný vestník, Finančný spravodajca MF SR, Vestník MH SR, Vestník MP SR, Vestník MZ SR, Vestník MŽP, Spravodajca MDPT SR, Zvesti MŠ SR, Zvesti MK SR, Vestník ÚPV SR, Vestník verejného obstarávania, Spravodajca Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Vestník Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Vestník Úradu priemyselného vlastníctva, Vestník úradu pre finančný trh atď.) a zákonom ustanovené publikačné povinnosti si riadne plnia. Väčšina orgánov štátnej správy si plní svoju publikačnú povinnosť nad rámec určený zákonom a sprístupňuje svoje publikačné prostriedky zároveň aj na svojej internetovej stránke (www.government.gov.sk, www.finance.gov.sk, www.uft.sk atď.). Podľa článku 2, odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ak teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zákon ustanovil, že je povinný zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia „vo svojom publikačnom prostriedku“ (§ 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z.), ÚRSO si takto uzákonený spôsob zverejňovania nemôže sám svojvoľne zmeniť a zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia len „na svojej internetovej stránke“. Ak by bol zákonodarca mienil, že právoplatné rozhodnutia ÚRSO sa majú zverejňovať len „na internetovej stránke“, bol by publikačnú povinnosť ÚRSO upravil obdobne, ako upravil publikačnú povinnosť Národného bezpečnostného úradu (ktorý má podľa zákona povinnosť zverejňovať zoznamy akreditačných autorít len „na voľne prístupnej internetovej stránke“). Niektoré právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní, ÚRSO na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk zverejnil a iné nezverejnil vôbec. Medzi rozhodnutia, ktoré ÚRSO doteraz (do 17.1.2003) nezverejnil ani na svojej internetovej stránke, patria napríklad tieto: -Rozhodnutie č. 112/2002/1266/05/5 o uložení pokuty za porušenie povinnosti na území vymedzenom v licencii bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energiou každého odberateľa, s ktorým má uzavretú zmluvu obchodnej spoločnosti Komterm, a.s., ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.9.2002;-Rozhodnutie č. 111/2002/27/05/0 o zamietnutí návrhu obchodných podmienok Podniku bytového hospodárstva mesta Fiľakovo, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.9.2002;-Rozhodnutie č. 92/2002/1027/03/V ohľadne výstavby garáži v meste Giraltovce, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.10.2002;-Rozhodnutie č. V 002/01 o žiadosti Prešovskej pravoslávnej eparchie, ohľadne stavby pravoslávneho chrámu v Poprade, ktoré bolo vydané 18.10.2001 a nadobudlo právoplatnosť 5.11.2001. Nezverejnených právoplatných rozhodnutí, ktoré vydal ÚRSO, je podstatne viac. Na internetovej stránke žalovaného www.urso.gov.sk sú však trvalo neprístupné a hoci spotrebiteľov obsah niektorých rozhodnutí mimoriadne zaujíma, nemajú nijakú možnosť tieto rozhodnutia získať. Pritom je zrejmé, že väčšinu údajov v týchto rozhodnutiach nemožno pod nijaké štátne, služobné, ani obchodné tajomstvo subsumovať. Nielen rozhodnutie o žiadosti Prešovskej pravoslávnej eparchie, ale napríklad aj rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energiou každého odberateľa, je vecou verejnou. Nielen odberatelia akciovej spoločnosti Komterm, ale aj ostatní spotrebitelia majú právo vedieť, za porušenie akého predpisu a akú vysokú pokutu ÚRSO tejto obchodnej spoločnosti uložil. Ministerstvo Financií SR toto právo občanom neupieralo a v polročných intervaloch vo svojom publikačnom prostriedku (Finančný spravodajca MF SR) informácie o pokutách uložených ministerstvom i jednotlivými správami finančnej kontroly uverejňovalo. Nehovoriac o tom, že povinnosť „informovať verejnosť o výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny“, ktorá je uzákonená v § 20 ods. 2 písm. h/ zákona č. 18/2001 Z.z. o cenách, platí aj pre ÚRSO (článok III zákona č. 276/2001 Z.z.). Ešte závažnejšie následky má nezákonný postup ÚRSO v oblasti určovania maximálnych cien tepla. Na rozhodovanie o regulácii cien sa totiž nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 14 ods. 5 zák. č. 276/2001 Z.z.). V konaní o určenie maximálnej ceny tepla niet účastníkov konania, proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať a nemožno hovoriť ani o právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Pri regulácii cien nevydáva ÚRSO individuálne právne akty. Ide o právne akty, ktoré zaväzujú nielen držiteľov licencií (ktorí výšku maximálnej ceny navrhujú), ale aj všetkých odberateľov a tiež obrovské množstvo konečných spotrebiteľov. Tieto regulačné rozhodnutia sa týkajú obmedzeného počtu druhovo určených osôb a možno hovoriť iba o ich platnosti alebo účinnosti. Podmienkou účinnosti všetkých verejnoprávnych aktov je ich zverejnenie. Skutočnosť je taká, že pred 1. januárom 2003 (kedy mali nadobudnúť účinnosť všetky rozhodnutia ÚRSO o nových – vyšších cenách tepla), zverejnil ÚRSO (aj to len na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk – teda nezákonným spôsobom) len 99 (deväťdesiatdeväť) rozhodnutí podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odbetviach. Aj keby boli bývali tieto regulačné rozhodnutia zverejnené zákonným spôsobom (teda v publikačnom prostriedku úradu), zvyšných približne 1300 rozhodnutí nemohlo v nijakom prípade nadobudnúť účinnosť dňom 1.1.2003, pretože neboli k uvedenému dátumu zverejnené vôbec. Dôkaz :Výtlačok z internetovej stránky www.urso.gov.sk , vyhotovený 1.1.2003 Ak v dôsledku nesprávneho úradného postupu ÚRSO, účtujú regulované subjekty svojim odberateľom nové – vyššie ceny tepla na základe neúčinných rozhodnutí už od 1.1.2003 (a tieto nové – vyššie ceny tepla od svojich odberateľov spravidla aj vymáhajú), vzniká odberateľom voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Tento ich nárok sa opiera o príslušné ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a je zaručený aj článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Údaje o tom, kedy boli zverejnené úplné znenia konkrétnych regulačných rozhodnutí, sú pre návštevníka internetovej stránky www.urso.gov.sk nedostupné. Pritom ide o jeden z najdôležitejších údajov, od ktorého sa odvíja účinnosť každého jedného regulačného rozhodnutia. Spôsob zverejňovania regulačných rozhodnutí, ktorý si ÚRSO zvolil, znemožňuje odberateľom i konečným spotrebiteľom prístup k tomuto základnému údaju. Skutočné dátumy umiestnenia toho-ktorého regulačného rozhodnutia na www.urso.gov.sk pozná iba príslušný webmaster, a aj to len vtedy, ak má o evidenciu týchto dátumov záujem. Ak sa webmaster rozhodne, že tieto dátumy evidovať nebude, zlikviduje tým akúkoľvek možnosť overiť si dodatočne dátum účinnosti toho-ktorého rozhodnutia nielen obyčajnému smrteľníkovi, ale aj orgánom činným v trestnom konaní. Dňa 16.1.2003 vykonal ÚRSO na svojej webovej stránke závažné zmeny. Odstránil z nej niektoré už predtým sprístupnené rozhodnutia (!) a iné zaradil na webovú stránku po prvý raz. Okrem toho, zmenil predchádzajúce usporiadanie rozhodnutí podľa ich číslovania a zoradil ich nanovo podľa abecedného poradia jednotlivých regulovaných subjektov. Bude zaujímave sledovať, ako budú dodávatelia, ktorí dňa 16.1.2003 „zmizli“ z webovej stránky dokazovať, že pre nich záväzné rozhodnutie o maximálnej cene tepla bolo na www.urso.gov.sk sprístupnené už pred 16. januárom 2003. Určenie presného dátumu nadobudnutia účinnosti toho-ktorého regulačného rozhodnutia (jeho zverejnenia) nemôže byť predmetom dohadov či polemík, nemôže byť závislé len od momentálnej funkčnosti alebo nefunkčnosti jednej internetovej stránky, alebo dokonca od momentálneho nápadu úradníka, alebo webmastera. Nielen dodávatelia, ale aj odberatelia a koneční spotrebitelia majú nárok na to, aby bol pre nich záväzný dátum účinnosti (dátum uverejnenia) rozhodnutia raz a navždy „priklincovaný“. Internet je nielen komunikačný, ale aj publikačný prostriedok – to nemožno spochybňovať. Namieste je otázka, prečo ÚRSO odmieta postupovať rovnako ako ostatné ústredné orgány štátnej správy – ktoré majú zriadené vlastné publikačné prostriedky (lebo tak ustanovil zákon) a ich obsah sprístupňujú zároveň aj na svojej internetovej stránke. Finančné dôvody k takémuto postoju ÚRSO určite nevedú, pretože náklady na výrobu a distribúciu úradných vestníkov, znášajú vždy predplatitelia, alebo tí, ktorí ich kupujú. Prekážkou nemôže byť ani nedostatok zamestnancov, pretože vydávanie i distribúciu publikačných prostriedkov dnes bežne obstarávajú obchodné spoločnosti (napr. vydávanie i distribúciu Finančného spravodajcu MF SR obstaráva obchodná spoločnosť Poradca podnikateľa, s.r.o.). Zdá sa, že Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prekáža práve to „priklincovávanie“ dátumov, kedy bolo to-ktoré jeho rozhodnutie zverejnené. ÚRSO nemá záujem, aby bolo zdokumentované, s akým oneskorením bolo to-ktoré jeho rozhodnutie zverejnené. Lenže od údajov o účinnosti jeho regulačných rozhodnutí sa každoročne odvíjajú miliardové platby za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody ...
Tvrdíme, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je povinný zriadiť si svoj publikačný prostriedok (napríklad vestník alebo spravodaj) a zverejňovať v ňom svoje právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní, a tiež ostatné svoje rozhodnutia týkajúce sa štátnej regulácie v sieťových odvetviach, s výnimkou tých, ktoré sa podľa zákona uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

II. Nerešpektovanie zákazu retroaktivity

Tvrdíme, že bez zverejnenia nemôže nijaký verejnoprávny akt nijakého úradu nadobudnúť účinnosť a to bez ohľadu na to, aký dátum účinnosti v nich ten-ktorý úrad deklaroval. Preto sú všetky regulačné rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré neboli zverejnené zákonom ustanoveným spôsobom, právne neúčinné a dodávatelia nemôžu podľa nich účtovať dodávky tepla. Všeobecne uznávaný zákaz retroaktivity bol potvrdený viacerými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (najznámejším je nález číslo PL.ÚS 36/95, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 131/1996 Z.z.) a platí aj pre ÚRSO, aj pre dodávateľov tepla, aj pre tých, ktorí náklady na dodávky tepla a teplej vody spotrebiteľom tepla len rozučtovávajú. Je neprípustné prenášať na spotrebiteľov tepla dôsledky neschopnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví včas určiť maximálne ceny tepla.

III. Nezákonnosť rozhodnutia č. 715/2002 Z.z.

Konkrétne rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o regulácii cien nie sú preskúmateľné súdom (§ 14 ods. 5 zákona č. 276/2001 Z.z.) a od vlády je ÚRSO nezávislý v celom rozsahu svojej činnosti. Účelovým výkladom § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. sa ÚRSO snaží vymaniť aj spod zákonodarnej moci a najmä spod verejnej kontroly svojej činnosti. Skutočnosť, že v čase od svojho zriadenia 1.8.2001 do 31.12.2002 stihol ÚRSO sprístupniť na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk len 99 regulačných rozhodnutí, je preň veľmi nepríjemná. Regulovaných subjektov, ktoré mali povinnosť podať návrh na určenie maximálnej ceny tepla s účinnosťou od 1.1.2003 je totiž viac ako 1400. To znamená, že veľká väčšina dodávateľov nemôže účtovať odberateľom nové – vyššie ceny tepla s účinnosťou od 1.1.2003, pretože veľká väčšina regulačných rozhodnutí (približne 93 %) nebola k tomuto dátumu publikovaná ani len na internetovej stránke www.urso.gov.sk. Kým ešte v priebehu novembra 2002 zástupcovia ÚRSO v masmédiach ubezpečovali, že maximálne ceny tepla pre všetkých vyše 1400 držiteľov licencií určia najneskôr do 31.12.2002, zakrátko si uvedomili, že tento svoj verejný prísľub nestihnú do konca roku 2002 splniť. Preto ÚRSO vydal 12.12.2002 rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. (vyšlo v Zbierke zákonov SR 21.12.2002), ktorým umožnil účtovať za dodávky tepla vyššie preddavkové platby s účinnosťou od 1.1.2003 aj tým regulovaným subjektom, ktoré „nemajú k 1. januáru 2003 úradom určenú cenu tepla“. Týmto aktom dal žalovaný jasne najavo, že ochrana spotrebiteľa je mu cudzia, že obhajuje výlučne len záujmy držiteľov licencií. Prostredníctvom TASR vydal ÚRSO 6.1.2003 správu, podľa ktorej „zatiaľ vydal asi 500 cenových rozhodnutí z celkového počtu zhruba 1300 držiteľov licencií“. Túto správu uverejnili 7.1.2002 viaceré celoštátne denníky. O tom, že 6.1.2003 bolo na webovej stránke ÚRSO sprístupnených, rovnako ako 1.1.2003, stále len 99 cenových výmerov, sa verejnosť z tejto správy nedozvedela. O deň neskôr, teda 7.1.2003, zástupca úradu v rozhlasovej relácii „Popoludnie s rozhlasom“ spresnil, že ÚRSO „zatiaľ vydal 460 cenových rozhodnutí“. Najpozoruhodnejšia však bola informácia zástupcu ÚRSO o tom, že „do 31.12.2002 podalo návrhy na určenie maximálnej ceny tepla len 410 držiteľov licencií.“ Napriek tomu zástupca ÚRSO vyslovil presvedčenie, že „dodávatelia si už urobili odpočty, tak aby mohli účtovať v nových cenách.“ Na základe § 12 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. smie ÚRSO ustanovovať podrobnosti pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Takto uzákonenú právomoc ÚRSO svojím rozhodnutím č. 715/2002 Z.z. zjavne prekročil – ÚRSO nie je oprávnené priznávať regulovaným subjektom nijaké práva vo vzťahu k odberateľom. Úradom priznané „právo regulovaných subjektov“ fakturovať za dodávky tepla nové – vyššie preddavky nemá oporu v nijakom zákone a preto je rozhodnutie ÚRSO č. 715/2002 Z.z. nezákonné. Naviac, výška takto „stanovených“ preddavkov sa odvíja výlučne od údajov, ktoré uviedli regulované subjekty vo svojích návrhoch na určenie maximálnej ceny tepla – teda od údajov, ktorých správnosť a opodstatnenosť ÚRSO vôbec nepreskúmal ! Možno predpokladať, že nezákonné postupy žalovaného vyvolajú v krátkom čase množstvo sporov o cenu tepla (ale aj o výšku mesačných preddavkov) nielen medzi dodávateľmi a priamymi odberateľmi, ale aj medzi priamymi odberateľmi a konečnými spotrebiteľmi tepla. Spotrebitelia tepla majú právo vedieť, aká maximálna cena tepla platí v každom okamihu dodávky a nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby platili nové – vyššie preddavky skôr, ako nadobudne účinnosť rozhodnutie, ktorým úrad určí ich dodávateľovi novú – vyššiu maximálnu cenu tepla. Na základe akého zákona umožnil ÚRSO účtovať nové – vyššie preddavky s účinnosťou od 1.1.2003 aj tým držiteľom licencií, ktorí k tomuto dátumu ani len nepodali návrh na určenie maximálnej ceny tepla – a teda ani nedeklarovali, akú variabilnú zložku ceny a aké fixné náklady si mienia v roku 2003 uplatniť ? Situácia, v ktorej nielen odberatelia a koneční spotrebitelia, ale dokonca ani dodávatelia nevedia, aká maximálna cena tepla práve platí, je skutočne absurdná. Argument, že preddavok je len preddavok a cena nie je preddavok, neobstojí. Neobstojí ani argument, že táto neobvyklá situácia vznikla v dôsledku nedostatku času (úrad bol zriadený dňom 1.8.2001) alebo, že v jednotlivých konkrétnych prípadoch ide „len“ o niekoľko dní, týždňov, alebo mesiacov. Tých „niekoľko“ dní, týždňov, alebo mesiacov oneskorenia sa totiž musí prejaviť v konečných faktúrach za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody uskutočnené v roku 2003 i vo vyúčtovaniach, ktoré spotrebitelia za tieto dodávky obdržia v roku 2004. A za to, že spotrebitelia nebudú poškodení nezákonnými postupmi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zodpovedá len a len tento úrad. Dňa 17.1.2003 vydal ÚRSO vyhlásenie, že úrad bude v priebehu roka kontrolovať ceny tepla a tým držiteľom licencií, ktorí porušili cenové predpisy, bude ukladať pokuty. Teda kontroly navrhovaných maximálnych cien tepla, ktoré bol úrad povinný vykonať v minulom roku pred vydaním regulačných rozhodnutí, bude vykonávať dodatočne v priebehu roku 2003 ! Zdá sa, že ÚRSO je skutočne schopný vykonať čokoľvek – len aby mohli dodávatelia účtovať v nových cenách od 1.1.2003. Tvrdíme, že rozhodnutie ÚRSO č. 715/2002 Z.z. nie je v súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z., hoci sa na ustanovenie § 12 ods. 3 tohto zákona odvoláva. Úrad ním neustanovil ani rozsah regulácie cien tepla (§ 12 ods. 3), ani podrobnosti o postupe pri regulácii cien tepla, ani podrobnosti pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku (§ 12 ods. 4). Aj v tomto prípade môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Odberatelia, ani koneční spotrebitelia tepla, nie sú povinní prostredníctvom predavkov úverovať činnosť držiteľov licencií a úrad nie je oprávnený takéto úverovanie nariaďovať.

Autor: Mgr. Božena Stašenková Dátum: 28.01.2003