Relácia "Popoludnie s rozhlasom"

Relácia „Popoludnie s rozhlasom“ odvysielaná 5.11.2002 - VÝŇATKY

Dátum: 10.12.2002
Moderátor : Milan Jeluš
Hostia : Ing. Karol Dvorák (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)
Ing. Vojtech Červenka (Teplárenské zrduženie)

Ceny nesmú pôsobiť spätne (retroaktívne). Nový úrad by mal by byť garanciou, že ceny sa určia do konca roka.
Radi by sme boli, aby úrad takouto garanciou bol. Úrad predpokladá, že do konca roku stihne určiť rozhodnutiami ceny pre všetky regulované subjekty, ktoré o to požiadajú. Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke zákonov, čiže všetky subjekty regulačný zámer poznajú. To čo nepoznajú dnes ešte, sú ceny elektriny a ceny zemného plynu, ktoré sa ešte dnes prerokovávajú na úrade. Za predpokladu, že tento týždeň budú definitívne tieto ceny známe, predpokladáme, že regulované subjekty budú schopné včas predložiť návrh kalkulácie a úrad urobí všetko preto, aby tieto regulované subjekty, ktorých je dnes v oblasti zásobovania teplom asi 1300, do konca roku ceny mali úradom určené.
Účinnosť okresných úradov v oblasti určovania cien končí 31.12.2002. Po tomto termíne budú platné len tie ceny, ktoré určí úrad svojím rozodnutím. Akákoľvek iná cena je nelegálna a takáto cena, pokiaľ by ju účtoval ktorýkoľvek regulovaný subjekt by bola pokutovateľná zo strany úradu. Úrad bude v priebehu budúceho roku kontrolovať, akým spôsobom tieto subjekty fakturujú dodávky všetkým svojim odberateľom.
Regulačný úrad rozhodnutia o cenách bude publikovať tak, aby boli verejne prístupné všetkým, ktorých sa to dotýka. Ale je na druhej strane povinnosťou každého dodávateľa, každého distribútora, aby o nových cenách informoval zavčasu, takže predpokladám, že v priebehu januára by vlastne každý odberateľ mohol byť a mal by byť informovaný o cenách tepla, ktoré bude za svoj odber platiť.
Priemerná cena vyjadruje očakávané priemerné ceny na trhu s teplom v budúcom roku, ale pre úrad slúži kvôli diferencovaniu rozsahu podkladov, ktoré každý regulovaný subjekt predkladá úradu na stanovenie ceny.
Konkurenčná cena je stanovená z pohľadu individuálneho výrobcu tepla. To znamená – ten obyvateľ, ktorý plánoval v minulosti sa odpojiť od centralizovaného systému zásobovania teplom s tým, že si opatrí vlastný kotlík, zabezpečí si vlastný plyn na výrobu tepla, toto by malo vyjadrovať jeho očakávanú cenu, ktorú je schopný dosiahnuť vlastným zdrojom. A malo by to byť takým zdvihnutým prstom do budúcna, pretože samozrejme rast cien zemného plynu pre obyvateľstvo má oveľa progresívnejší charakter, než pre veľkoodberateľov, takže tá cena tepla môže byť v budúcnosti pre neho ešte vyššia a znamená to toľko, že tá investícia sa mu vlastne nemusí zaplatiť.
Konečná cena pre spotrebiteľa bude daná podľa miestnych podmienok. Dnes máme v oblasti zásobovania s teplom celý rad výrobcov s rôznym palivom, s rôznymi podmienkami, a samozrejme, každá táto cena je individuálna. Pokiaľ je v reťazci od výroby až po konečné odberné miesto viac subjektov, samozrejme, táto cena sa sčítava. Regulačný úrad bude prihliadať na túto koncovú cenu a podľa toho bude regulovať aj subjekty, ktoré v tomto reťazci sú.
To čo sú oprávnené náklady, stanovuje článok 2 rozhodnutia číslo 611 z 24.9.2002 o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod tepla a hovorí, že oprávnenými nákladmi sú variabilné náklady – to znamená tie, ktoré výrobca zaplatí za palivo alebo dodávateľ za nákup tepla. Potom sú tam ostatné variabilné náklady, ktoré zahŕňajú náklady na dopravu paliva, náklady na elektrinu, technologickú vodu, technologické hmoty a podobne. Potom sú fixné náklady, ktoré sa delia na neregulovanú zložku – to znamená tú, ktorú regulačný úrad uzná regulovanému subjektu, pokiaľ to doloží platnými dokladmi a táto zahrňuje poistenie majetku, dane, poplatky, nájomné, revízie a zákonne prehliadky a overenia, popaltky za znečistenie, náklady na audit účtov, odpisy investičného majetku, náklady na údržbu a opravy a úroky z investičného úveru. Druhá zložka regulovaná to je tá, ktorá je limitovaná v uvedenom rozhodnutí – tá zahŕňa osobné náklady, vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový materiál, náklady na služby, odpisy ......... (otáčanie kazety) ............. takže automaticky každý regulovaný subjekt si túto čiastku bude môcť zahrnúť do ceny. Túto posúdi regulačný úrad. Ak uzná za potrebné, že naozaj regulovaný subjekt potrebuje takýto vysoký zisk, tak prirodzene ho môže uznať, ale prirodzene, môže ho aj krátiť. Zvlášť tam, kde ich je v reťazci viac a vlastne každý by si nárokoval túto maximálnu čiastku.

Nespokojnosť občanov - spotrebiteľov s cenou vedie až k odpájaniu, ktoré sme naznačili na začiatku. Typickým príkladom je napríklad okolie Trnavy ...
Keď ľudia nie sú spokojní, tak sa môžu odpojiť. Už sa niekoľko blokov, niekoľko domov, k tomu aj odhodlalo. Väčšinou sa to rieši tým, že si každý ten svoj zdroj tepla urobí alebo namontuje v byte? (Milan Jeluš).
Samozrejme, zo zákona nemožno ktorémukoľvek občanovi zabrániť, pokiaľ splní zákonné podmienky, aby si zabezpečil teplo spôsobom, aký mu vyhovuje. Ale domnievam sa, že v tejto oblasti chýba predovšetkým osveta a predovšetkým väčšia aktivita subjektov v oblasti marketingu, že včas správne neinformujú týchto odberateľov a nevarujú ich pred dajme tomu riskantnými investíciami. Pretože perspektívne cena tepla – či už z veľkých systémov CZT alebo z kogeneračnej teplárenskej výroby z principilálneho hľadiska mala by byť nižšia, než je cena z individuálneho zdroja.

Odpoveď Ing. Karola Dvoráka na otázku poslucháča z Brezna :
Straty tepla v tepelných sieťach sú samozrejme dané normami. Dodávateľ tepla má možnosť zahrnúť do ceny tepla len také percento strát, ktoré mu vyplývajú z atestu. To znamená, že musí mať atest, ktorý mu vypracuje odborná organizácia, napríklad Slovenská energetická agentúra, alebo eventuálne iná oprávnená organizácia. Do ceny tepla si nemôže dať dodávateľ inú stratu, než mu stanovuje daný normatív. To znamená, že pokiaľ sú tam vysoké straty a zrejme existujú tieto straty, samozrejme, musí si ich hradiť zo zisku.