SITA - Pohár trpezlivosti už pretiekol
Dátum: 28.01.2003
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bol zriadený zákonom č. 276/2001 Z.z. preto, aby presadzoval zámery štátu v tzv. sieťových odvetviach. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, medzi hlavné zámery štátu pri regulácii sieťových odvetví, patrí ochrana záujmov spotrebiteľov a ochrana záujmov držiteľov licencií, čiže podpora efektívnej prevádzky firiem. To ale neznamená, že štát by mal ochraňovať záujmy aj takých držiteľov licencií, ktorí nie sú schopní podať návrh na určenie maximálnej ceny tepla v stanovenom termíne (do 15.11.2002) a dokonca ani v teoreticky najneskoršom možnom termíne (do 31.12.2002). Záujmom všetkých držiteľov licencií pritom je, aby mohli účtovať nové – vyššie ceny tepla s účinnosťou od 1.1.2003. Napriek tomu, že počet držiteľov licencií prevyšuje 1300, do 31. decembra 2002 došlo úradu len 410 návrhov na určenie maximálnej ceny tepla ! Pohár trpezlivosti spotrebiteľov už pretiekol. Preto sa Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska (ASSS) rozhodla podniknúť príslušné právne kroky. Na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podala ASSS „Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví“. Podľa tohto podnetu, ktorý je sprístupnený v plnom znení na www.teplo.host.sk, ÚRSO si neplní svoju zákonom ustanovenú publikačnú povinnosť, nerešpektuje všeobecne uznávaný zákaz retroaktivity a rozhodnutie č. 715/2002 Z.z., ktorým ÚRSO umožnil účtovať všetkým držiteľom licencií nové – vyššie preddavky za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody s účinnosťou od 1.1.2003, je nezákonné. Podľa prezidentky ASSS Mgr. Boženy Stašenkovej, spotrebiteľ má právo vedieť, akú maximálnu cenu má odoberané teplo v každom okamihu dodávky. Situácia, v ktorej nielen odberatelia a koneční spotrebitelia, ale dokonca ani dodávatelia nevedia, aká maximálna cena pre ich dodávky tepla práve platí, je skutočne absurdná. Účtovaním retroaktívnych cien tepla vznikajú spotrebiteľom obrovské škody a za tieto škody ktosi zodpovedá. Mnohí spotrebitelia pravdepodobne siahnu po zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Asociácia bude spotrebiteľom pri ich sebaobrane nápomocná a ak to bude nevyhnutné, nastolí problém masívneho porušovania spotrebiteľských práv pri dodávkach tepla a teplej úžitkovej vody aj na medzinárodnom fóre.
pondelok 3. decembra 2007
TASR- Spotrebitelia nesmú...
TASR- Spotrebitelia nesmú na neschopnosť úradníkov doplácať
Dátum: 28.01.2003
Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska (ASSS) podala v týchto dňoch na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky „Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví“. Podľa tohto podnetu, ktorý je sprístupnený v plnom znení na www.teplo.host.sk, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) si neplní svoju zákonom ustanovenú publikačnú povinnosť, nerešpektuje všeobecne uznávaný zákaz retroaktivity a rozhodnutie č. 715/2002 Z.z., ktorým ÚRSO umožnil účtovať všetkým držiteľom licencií nové – vyššie preddavky za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody s účinnosťou od 1.1.2003, je nezákonné. Podľa prezidentky ASSS Mgr. Boženy Stašenkovej, spotrebitelia nesmú na neschopnosť úradníkov doplácať. Spotrebitelia nemôžu za to, že do 31.12.2002 podalo návrhy na určenie maximálnej ceny tepla na tento rok len 410 regulovaných subjektov, ani za to, že k 1.1.2003 uverejnil ÚRSO na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk len 99 rozhodnutí. Nielen odberatelia a koneční spotrebitelia, ale dokonca ani mnohí dodávatelia dodnes nevedia, akú maximálnu cenu tepla im ÚRSO na rok 2003 určí. Je nehorázne, že nové – vyššie preddavky s účinnosťou od 1.1.2003 sa chystajú účtovať na základe rozhodnutia č. 715/2002 Z.z. aj tie regulované subjekty, ktoré si svoju povinnosť predložiť návrh do 15.11.2002 dodnes nesplnili, pretože dodnes nedokázali vyčísliť a zdokladovať ani variabilnú, ani fixnú zložku ceny. Nielen ÚRSO, ale aj dodávatelia tepla a teplej úžitkovej vody musia rešpektovať, že ani cenové výmery, ani nijaké iné rozhodnutia nemožno vydávať so spätnou účinnosťou, že retroaktivita je neprípustná. Problémy s retroaktívne určovanými maximálnymi cenami tepla pretrvávajú od roku 1998 a ÚRSO, ktorý mal zaviesť do regulačnej politiky štátu poriadok, úplne zlyhal. Jeho rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. nemá oporu v nijakom zákone a úrad nerešpektuje ani tie pravidlá, ktoré si sám stanovil. Napríklad podľa článku 4, odseku 16 Rozhodnutia č. 611/2002 Z.z., úrad mal „určiť a uverejniť maximálne ceny tepla do konca roku 2002“ pre všetky regulované subjekty, ktoré predložili návrh maximálnej ceny tepla do 15. novemba 2002. Podľa prezidentky ASSS, „Úrad by mal v prvom rade prehodnotiť svoje rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. Ak toto nezákonné rozhodnutie urýchlene nezruší, pravdepodobne bude musieť čeliť množstvu žalôb, podaných na základe zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. paradoxne škodí aj dodávateľom tepla, pretože zbytočné spory o výšku mesačných preddavkov určite nie sú v ich záujme.“ Spotrebiteľ ma právo vedieť, akú maximálnu cenu má odoberané teplo v každom okamihu dodávky a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby platil nové – vyššie preddavky skôr, ako nadobudne účinnosť rozhodnutie, ktorým ÚRSO určí jeho dodávateľovi novú – vyššiu maximálnu cenu tepla. „Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je podľa zákona povinný dbať aj o ochranu spotrebiteľov. Bolo by vhodné, aby úrad predostrel verejnosti, ako si plnenie tejto svojej povinnosti voči spotrebiteľom predstavuje. Je smutné, že úrad túto svoju zákonnú povinnosť neustále prehliada a lobistickým tlakom regulovaných subjektov nie je schopný odolávať.“ dodala na záver Mgr. Božena Stašenková.
Dátum: 28.01.2003
Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska (ASSS) podala v týchto dňoch na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky „Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví“. Podľa tohto podnetu, ktorý je sprístupnený v plnom znení na www.teplo.host.sk, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) si neplní svoju zákonom ustanovenú publikačnú povinnosť, nerešpektuje všeobecne uznávaný zákaz retroaktivity a rozhodnutie č. 715/2002 Z.z., ktorým ÚRSO umožnil účtovať všetkým držiteľom licencií nové – vyššie preddavky za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody s účinnosťou od 1.1.2003, je nezákonné. Podľa prezidentky ASSS Mgr. Boženy Stašenkovej, spotrebitelia nesmú na neschopnosť úradníkov doplácať. Spotrebitelia nemôžu za to, že do 31.12.2002 podalo návrhy na určenie maximálnej ceny tepla na tento rok len 410 regulovaných subjektov, ani za to, že k 1.1.2003 uverejnil ÚRSO na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk len 99 rozhodnutí. Nielen odberatelia a koneční spotrebitelia, ale dokonca ani mnohí dodávatelia dodnes nevedia, akú maximálnu cenu tepla im ÚRSO na rok 2003 určí. Je nehorázne, že nové – vyššie preddavky s účinnosťou od 1.1.2003 sa chystajú účtovať na základe rozhodnutia č. 715/2002 Z.z. aj tie regulované subjekty, ktoré si svoju povinnosť predložiť návrh do 15.11.2002 dodnes nesplnili, pretože dodnes nedokázali vyčísliť a zdokladovať ani variabilnú, ani fixnú zložku ceny. Nielen ÚRSO, ale aj dodávatelia tepla a teplej úžitkovej vody musia rešpektovať, že ani cenové výmery, ani nijaké iné rozhodnutia nemožno vydávať so spätnou účinnosťou, že retroaktivita je neprípustná. Problémy s retroaktívne určovanými maximálnymi cenami tepla pretrvávajú od roku 1998 a ÚRSO, ktorý mal zaviesť do regulačnej politiky štátu poriadok, úplne zlyhal. Jeho rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. nemá oporu v nijakom zákone a úrad nerešpektuje ani tie pravidlá, ktoré si sám stanovil. Napríklad podľa článku 4, odseku 16 Rozhodnutia č. 611/2002 Z.z., úrad mal „určiť a uverejniť maximálne ceny tepla do konca roku 2002“ pre všetky regulované subjekty, ktoré predložili návrh maximálnej ceny tepla do 15. novemba 2002. Podľa prezidentky ASSS, „Úrad by mal v prvom rade prehodnotiť svoje rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. Ak toto nezákonné rozhodnutie urýchlene nezruší, pravdepodobne bude musieť čeliť množstvu žalôb, podaných na základe zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. paradoxne škodí aj dodávateľom tepla, pretože zbytočné spory o výšku mesačných preddavkov určite nie sú v ich záujme.“ Spotrebiteľ ma právo vedieť, akú maximálnu cenu má odoberané teplo v každom okamihu dodávky a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby platil nové – vyššie preddavky skôr, ako nadobudne účinnosť rozhodnutie, ktorým ÚRSO určí jeho dodávateľovi novú – vyššiu maximálnu cenu tepla. „Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je podľa zákona povinný dbať aj o ochranu spotrebiteľov. Bolo by vhodné, aby úrad predostrel verejnosti, ako si plnenie tejto svojej povinnosti voči spotrebiteľom predstavuje. Je smutné, že úrad túto svoju zákonnú povinnosť neustále prehliada a lobistickým tlakom regulovaných subjektov nie je schopný odolávať.“ dodala na záver Mgr. Božena Stašenková.
Podnet na URSO
Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenskaul. 17. novembra č. 14064 01 Stará Ľubovňa
Generálna prokuratúra SR
Štúrova ul. č. 2
812 85 Bratislava
Vec : Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
I. Neplnenie si publikačnej povinnosti
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bol zriadený zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a jeho pôsobnosť je vymedzená v § 5 citovaného zákona. Do právomoci ÚRSO patrí okrem iného aj vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov na základe zákona (§ 5 ods. 1 písm. j/). Rozhodnutia ÚRSO o rozsahu regulácie cien sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 12 ods. 3) a podrobnosti o postupe pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku sa musia ustanovovať všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad (§ 12 ods. 4). V tejto oblasti si ÚRSO svoju publikačnú povinnosť plní. Príkladom môže byť rozhodnutie o rozsahu regulácie z 20.3.2002, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 236/2002 Z.z., alebo rozhodnutie o spôsobe výpočtu maximálnej ceny z 19.11.2002, ktoré bolo uverejnené pod číslom 647/2002 Z.z. Otázna je platnosť všetkých regulačných rozhodnutí, ktoré ÚRSO pred 1. januárom 2003 urobil, pretože zákon č. 273/2001 Z.z., ktorým bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydávanie regulačných rozhodnutí splnomocnený, nadobudol účinnosť až dňom 1.1.2003. Iné rozhodnutia vydáva ÚRSO v správnom konaní, vedenom podľa zákona č. 71/1967 Zb. Tieto správne konania sú dvojstupňové, majú svojich účastníkov konania a končia sa právoplatnými rozhodnutiami. Medzi takéto rozhodnutia patria napríklad rozhodnutia o obchodných podmienkach (§ 5 ods. 1 písm. d/), rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase na výstavbu (§ 5 ods. 1 písm. e/), alebo rozhodnutia o uložení sankcie za porušenie povinností (§ 5 ods. 1 písm. i/). Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z., ÚRSO musí svoje právoplatné rozhodnutia zverejňovať vo svojom publikačnom prostriedku. Tretiu a zároveň najväčšiu skupinu rozhodnutí tvoria rozhodnutia, ktorými ÚRSO určuje maximálne ceny tepla pre vyše 1400 držiteľov licencií na výrobu, výkup a rozvod tepla. Tieto rozhodnutia sa dotýkajú práv a právom chránených záujmov približne polovice obyvateľov Slovenska – pretože približne polovica obyvateľstva je odkázaná na dodávky tepla z tzv. centrálnych zdrojov tepla. Nielen zmluvní partneri tzv. regulovaných subjektov (odberatelia tepla), ale aj koneční spotrebitelia tepla sú z procesu určovania maximálnych cien tepla úplne vylúčení. ÚRSO komunikuje výlučne s dodávateľmi tepla a to podľa pravidiel, ktoré si sám na základe § 12 zákona č. 276/2001 Z.z. ustanovil (napríklad Rozhodnutie ÚRSO č. 611/2002 Z.z.). Publikačné povinnosti orgánov štátnej správy upravil zákonodarca rôzne. Najčastejšie tak, že im uložil povinnosť zverejňovať dokumenty a informácie vo vlastnom publikačnom prostriedku. Do tejto skupiny orgánov štátnej správy patrí napríklad Vláda Slovenskej republiky (§ 19 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z.), Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 21 ods. 7 zák. č. 36/1967 Zb.), Ministerstvo financií SR (§ 19 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z.), Ministerstvo hospodárstva SR (§ 31 ods. 12 zák. č. 163/2001 Z.z.), Ministerstvo pôdohospodárstva SR (§ 4 ods. 7 zák. č. 467/2002 Z.z.), Ministerstvo zdravotníctva SR (§ 22 ods. 5 zák. č. 140/1998 Z.z.), Ministerstvo životného prostredia SR (§ 26 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (§ 38 ods. 2 zák. č. 507/2001 Z.z.), Ministerstvo školstva SR (§ 89 ods. 9 zák. č. 131/2002 Z.z.), Ministerstvo kultúry SR (§ 25 ods. 4 zák. č. 49/2002 Z.z.), Úrad priemyselného vlastníctva SR (§ 8 ods. 5 zák. č. 55/1997 Z.z.), Úrad pre verejné obstarávanie SR (§ 77 ods. 1 zák. č. 263/1999 Z.z.), Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (§ 79 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.), Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (§ 5 ods. 6 zák. č. 264/1999 Z.z.), Úrad priemyselného vlastníctva SR (§ 48 ods. 6 zákona č. 444/2002 Z.z.), či Úrad pre finančný trh (§ 35 ods. 3 zák. č. 96/2002 Z.z.). Do tejto najpočetnejšej skupiny patrí aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. povinný zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia „vo svojom publikačnom prostriedku.“ V niektorých prípadoch upravil zákonodarca publikačnú povinnosť orgánov štátnej správy prísnejšie. Napríklad: Protimonopolný úrad SR si splní svoju publikačnú povinnosť až vtedy, keď zverejní svoje právoplatné rozhodnutie v Obchodnom vestníku, na oficiálnej internetovej stránke úradu a okrem toho sprístupní právoplatné rozhodnutia aj vo svojej knižnici (§ 24 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z.z.). Ministerstvo financií SR je povinné zverejňovať emisné podmienky štátnych dlhopisov v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou a zároveň aj na svojej internetovej stránke (§ 18 ods. 4 zák. č. 530/1990 Zb.). Ministerstvo školstva SR je povinné štvrťročne zverejňovať zoznamy vzdelávacích ustanovizní, ktorým bolo vydané alebo odobraté potvrdenie o akreditácii vo svojom publikačnom prostriedku a zároveň aj na svojej internetovej stránke (§ 5 ods. 3 zák. č. 386/1997 Z.z.). Zdvojenú publikačnú povinnosť má dokonca aj predseda zákonodarného zboru, ktorý je povinný správy politických strán o výdavkoch na propagáciu pred voľbami zverejňovať v hromadných informačných prostriedkoch a zároveň aj na internetovej stránke Národnej rady SR (§ 5a ods. 2 zák. č. 239/1994 Z.z.). Výnimkou medzi orgánmi štátnej správy je Národný bezpečnostný úrad, ktorý si splní svoju publikačnú povinnosť zverejnením zoznamu akreditovaných certifikačných autorít len na voľne prístupnej internetovej stránke (§ 10 ods. 2 písm. g/ zák. č. 215/2002 Z.z.). Publikačnú povinnosť formou uverejňovania dokumentov „na svojej internetovej stránke“ majú aj niektoré inštitúcie mimo štátnej správy. Napríklad Slovenská komora audítorov povinne uverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam audítorov (§ 7 ods. 3 zák. č. 466/2002 Z.z.), vysoké školy alebo fakulty majú zákonom stanovenú povinnosť uverejňovať na svojej internetovej stránke správy o svojej činnosti, či vypísanie výberového konania (zák. č. 131/2002 Z.z.), Národná banka Slovenska má zákonom stanovenú povinnosť uverejňovať na svojej internetovej stránke prevodník identifikačných kódov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 215/2002 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca spôsoby plnenia (formy) publikačnej povinnosti striktne rozlišuje. Okrem povinnosti publikovať „vo svojom publikačnom prostriedku“ ukladá jednotlivým subjektom aj povinnosť publikovať „na svojej internetovej stránke“, povinnosť publikovať „uverejnením v Obchodnom vestníku“, povinnosť publikovať „prostredníctvom tlačovej agentúry“, povinnosť publikovať „prostredníctvom periodickej tlače“, povinnosť publikovať „v hromadných informačných prostriedkoch“ a podobne. S výnimkou ÚRSO, všetky orgány štátnej správy majú zriadené zákonom predpísané publikačné prostriedky (Vestník vlády SR, Obchodný vestník, Finančný spravodajca MF SR, Vestník MH SR, Vestník MP SR, Vestník MZ SR, Vestník MŽP, Spravodajca MDPT SR, Zvesti MŠ SR, Zvesti MK SR, Vestník ÚPV SR, Vestník verejného obstarávania, Spravodajca Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Vestník Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Vestník Úradu priemyselného vlastníctva, Vestník úradu pre finančný trh atď.) a zákonom ustanovené publikačné povinnosti si riadne plnia. Väčšina orgánov štátnej správy si plní svoju publikačnú povinnosť nad rámec určený zákonom a sprístupňuje svoje publikačné prostriedky zároveň aj na svojej internetovej stránke (www.government.gov.sk, www.finance.gov.sk, www.uft.sk atď.). Podľa článku 2, odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ak teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zákon ustanovil, že je povinný zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia „vo svojom publikačnom prostriedku“ (§ 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z.), ÚRSO si takto uzákonený spôsob zverejňovania nemôže sám svojvoľne zmeniť a zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia len „na svojej internetovej stránke“. Ak by bol zákonodarca mienil, že právoplatné rozhodnutia ÚRSO sa majú zverejňovať len „na internetovej stránke“, bol by publikačnú povinnosť ÚRSO upravil obdobne, ako upravil publikačnú povinnosť Národného bezpečnostného úradu (ktorý má podľa zákona povinnosť zverejňovať zoznamy akreditačných autorít len „na voľne prístupnej internetovej stránke“). Niektoré právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní, ÚRSO na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk zverejnil a iné nezverejnil vôbec. Medzi rozhodnutia, ktoré ÚRSO doteraz (do 17.1.2003) nezverejnil ani na svojej internetovej stránke, patria napríklad tieto: -Rozhodnutie č. 112/2002/1266/05/5 o uložení pokuty za porušenie povinnosti na území vymedzenom v licencii bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energiou každého odberateľa, s ktorým má uzavretú zmluvu obchodnej spoločnosti Komterm, a.s., ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.9.2002;-Rozhodnutie č. 111/2002/27/05/0 o zamietnutí návrhu obchodných podmienok Podniku bytového hospodárstva mesta Fiľakovo, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.9.2002;-Rozhodnutie č. 92/2002/1027/03/V ohľadne výstavby garáži v meste Giraltovce, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.10.2002;-Rozhodnutie č. V 002/01 o žiadosti Prešovskej pravoslávnej eparchie, ohľadne stavby pravoslávneho chrámu v Poprade, ktoré bolo vydané 18.10.2001 a nadobudlo právoplatnosť 5.11.2001. Nezverejnených právoplatných rozhodnutí, ktoré vydal ÚRSO, je podstatne viac. Na internetovej stránke žalovaného www.urso.gov.sk sú však trvalo neprístupné a hoci spotrebiteľov obsah niektorých rozhodnutí mimoriadne zaujíma, nemajú nijakú možnosť tieto rozhodnutia získať. Pritom je zrejmé, že väčšinu údajov v týchto rozhodnutiach nemožno pod nijaké štátne, služobné, ani obchodné tajomstvo subsumovať. Nielen rozhodnutie o žiadosti Prešovskej pravoslávnej eparchie, ale napríklad aj rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energiou každého odberateľa, je vecou verejnou. Nielen odberatelia akciovej spoločnosti Komterm, ale aj ostatní spotrebitelia majú právo vedieť, za porušenie akého predpisu a akú vysokú pokutu ÚRSO tejto obchodnej spoločnosti uložil. Ministerstvo Financií SR toto právo občanom neupieralo a v polročných intervaloch vo svojom publikačnom prostriedku (Finančný spravodajca MF SR) informácie o pokutách uložených ministerstvom i jednotlivými správami finančnej kontroly uverejňovalo. Nehovoriac o tom, že povinnosť „informovať verejnosť o výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny“, ktorá je uzákonená v § 20 ods. 2 písm. h/ zákona č. 18/2001 Z.z. o cenách, platí aj pre ÚRSO (článok III zákona č. 276/2001 Z.z.). Ešte závažnejšie následky má nezákonný postup ÚRSO v oblasti určovania maximálnych cien tepla. Na rozhodovanie o regulácii cien sa totiž nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 14 ods. 5 zák. č. 276/2001 Z.z.). V konaní o určenie maximálnej ceny tepla niet účastníkov konania, proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať a nemožno hovoriť ani o právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Pri regulácii cien nevydáva ÚRSO individuálne právne akty. Ide o právne akty, ktoré zaväzujú nielen držiteľov licencií (ktorí výšku maximálnej ceny navrhujú), ale aj všetkých odberateľov a tiež obrovské množstvo konečných spotrebiteľov. Tieto regulačné rozhodnutia sa týkajú obmedzeného počtu druhovo určených osôb a možno hovoriť iba o ich platnosti alebo účinnosti. Podmienkou účinnosti všetkých verejnoprávnych aktov je ich zverejnenie. Skutočnosť je taká, že pred 1. januárom 2003 (kedy mali nadobudnúť účinnosť všetky rozhodnutia ÚRSO o nových – vyšších cenách tepla), zverejnil ÚRSO (aj to len na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk – teda nezákonným spôsobom) len 99 (deväťdesiatdeväť) rozhodnutí podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odbetviach. Aj keby boli bývali tieto regulačné rozhodnutia zverejnené zákonným spôsobom (teda v publikačnom prostriedku úradu), zvyšných približne 1300 rozhodnutí nemohlo v nijakom prípade nadobudnúť účinnosť dňom 1.1.2003, pretože neboli k uvedenému dátumu zverejnené vôbec. Dôkaz :Výtlačok z internetovej stránky www.urso.gov.sk , vyhotovený 1.1.2003 Ak v dôsledku nesprávneho úradného postupu ÚRSO, účtujú regulované subjekty svojim odberateľom nové – vyššie ceny tepla na základe neúčinných rozhodnutí už od 1.1.2003 (a tieto nové – vyššie ceny tepla od svojich odberateľov spravidla aj vymáhajú), vzniká odberateľom voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Tento ich nárok sa opiera o príslušné ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a je zaručený aj článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Údaje o tom, kedy boli zverejnené úplné znenia konkrétnych regulačných rozhodnutí, sú pre návštevníka internetovej stránky www.urso.gov.sk nedostupné. Pritom ide o jeden z najdôležitejších údajov, od ktorého sa odvíja účinnosť každého jedného regulačného rozhodnutia. Spôsob zverejňovania regulačných rozhodnutí, ktorý si ÚRSO zvolil, znemožňuje odberateľom i konečným spotrebiteľom prístup k tomuto základnému údaju. Skutočné dátumy umiestnenia toho-ktorého regulačného rozhodnutia na www.urso.gov.sk pozná iba príslušný webmaster, a aj to len vtedy, ak má o evidenciu týchto dátumov záujem. Ak sa webmaster rozhodne, že tieto dátumy evidovať nebude, zlikviduje tým akúkoľvek možnosť overiť si dodatočne dátum účinnosti toho-ktorého rozhodnutia nielen obyčajnému smrteľníkovi, ale aj orgánom činným v trestnom konaní. Dňa 16.1.2003 vykonal ÚRSO na svojej webovej stránke závažné zmeny. Odstránil z nej niektoré už predtým sprístupnené rozhodnutia (!) a iné zaradil na webovú stránku po prvý raz. Okrem toho, zmenil predchádzajúce usporiadanie rozhodnutí podľa ich číslovania a zoradil ich nanovo podľa abecedného poradia jednotlivých regulovaných subjektov. Bude zaujímave sledovať, ako budú dodávatelia, ktorí dňa 16.1.2003 „zmizli“ z webovej stránky dokazovať, že pre nich záväzné rozhodnutie o maximálnej cene tepla bolo na www.urso.gov.sk sprístupnené už pred 16. januárom 2003. Určenie presného dátumu nadobudnutia účinnosti toho-ktorého regulačného rozhodnutia (jeho zverejnenia) nemôže byť predmetom dohadov či polemík, nemôže byť závislé len od momentálnej funkčnosti alebo nefunkčnosti jednej internetovej stránky, alebo dokonca od momentálneho nápadu úradníka, alebo webmastera. Nielen dodávatelia, ale aj odberatelia a koneční spotrebitelia majú nárok na to, aby bol pre nich záväzný dátum účinnosti (dátum uverejnenia) rozhodnutia raz a navždy „priklincovaný“. Internet je nielen komunikačný, ale aj publikačný prostriedok – to nemožno spochybňovať. Namieste je otázka, prečo ÚRSO odmieta postupovať rovnako ako ostatné ústredné orgány štátnej správy – ktoré majú zriadené vlastné publikačné prostriedky (lebo tak ustanovil zákon) a ich obsah sprístupňujú zároveň aj na svojej internetovej stránke. Finančné dôvody k takémuto postoju ÚRSO určite nevedú, pretože náklady na výrobu a distribúciu úradných vestníkov, znášajú vždy predplatitelia, alebo tí, ktorí ich kupujú. Prekážkou nemôže byť ani nedostatok zamestnancov, pretože vydávanie i distribúciu publikačných prostriedkov dnes bežne obstarávajú obchodné spoločnosti (napr. vydávanie i distribúciu Finančného spravodajcu MF SR obstaráva obchodná spoločnosť Poradca podnikateľa, s.r.o.). Zdá sa, že Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prekáža práve to „priklincovávanie“ dátumov, kedy bolo to-ktoré jeho rozhodnutie zverejnené. ÚRSO nemá záujem, aby bolo zdokumentované, s akým oneskorením bolo to-ktoré jeho rozhodnutie zverejnené. Lenže od údajov o účinnosti jeho regulačných rozhodnutí sa každoročne odvíjajú miliardové platby za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody ...
Tvrdíme, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je povinný zriadiť si svoj publikačný prostriedok (napríklad vestník alebo spravodaj) a zverejňovať v ňom svoje právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní, a tiež ostatné svoje rozhodnutia týkajúce sa štátnej regulácie v sieťových odvetviach, s výnimkou tých, ktoré sa podľa zákona uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
II. Nerešpektovanie zákazu retroaktivity
Tvrdíme, že bez zverejnenia nemôže nijaký verejnoprávny akt nijakého úradu nadobudnúť účinnosť a to bez ohľadu na to, aký dátum účinnosti v nich ten-ktorý úrad deklaroval. Preto sú všetky regulačné rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré neboli zverejnené zákonom ustanoveným spôsobom, právne neúčinné a dodávatelia nemôžu podľa nich účtovať dodávky tepla. Všeobecne uznávaný zákaz retroaktivity bol potvrdený viacerými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (najznámejším je nález číslo PL.ÚS 36/95, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 131/1996 Z.z.) a platí aj pre ÚRSO, aj pre dodávateľov tepla, aj pre tých, ktorí náklady na dodávky tepla a teplej vody spotrebiteľom tepla len rozučtovávajú. Je neprípustné prenášať na spotrebiteľov tepla dôsledky neschopnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví včas určiť maximálne ceny tepla.
III. Nezákonnosť rozhodnutia č. 715/2002 Z.z.
Konkrétne rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o regulácii cien nie sú preskúmateľné súdom (§ 14 ods. 5 zákona č. 276/2001 Z.z.) a od vlády je ÚRSO nezávislý v celom rozsahu svojej činnosti. Účelovým výkladom § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. sa ÚRSO snaží vymaniť aj spod zákonodarnej moci a najmä spod verejnej kontroly svojej činnosti. Skutočnosť, že v čase od svojho zriadenia 1.8.2001 do 31.12.2002 stihol ÚRSO sprístupniť na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk len 99 regulačných rozhodnutí, je preň veľmi nepríjemná. Regulovaných subjektov, ktoré mali povinnosť podať návrh na určenie maximálnej ceny tepla s účinnosťou od 1.1.2003 je totiž viac ako 1400. To znamená, že veľká väčšina dodávateľov nemôže účtovať odberateľom nové – vyššie ceny tepla s účinnosťou od 1.1.2003, pretože veľká väčšina regulačných rozhodnutí (približne 93 %) nebola k tomuto dátumu publikovaná ani len na internetovej stránke www.urso.gov.sk. Kým ešte v priebehu novembra 2002 zástupcovia ÚRSO v masmédiach ubezpečovali, že maximálne ceny tepla pre všetkých vyše 1400 držiteľov licencií určia najneskôr do 31.12.2002, zakrátko si uvedomili, že tento svoj verejný prísľub nestihnú do konca roku 2002 splniť. Preto ÚRSO vydal 12.12.2002 rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. (vyšlo v Zbierke zákonov SR 21.12.2002), ktorým umožnil účtovať za dodávky tepla vyššie preddavkové platby s účinnosťou od 1.1.2003 aj tým regulovaným subjektom, ktoré „nemajú k 1. januáru 2003 úradom určenú cenu tepla“. Týmto aktom dal žalovaný jasne najavo, že ochrana spotrebiteľa je mu cudzia, že obhajuje výlučne len záujmy držiteľov licencií. Prostredníctvom TASR vydal ÚRSO 6.1.2003 správu, podľa ktorej „zatiaľ vydal asi 500 cenových rozhodnutí z celkového počtu zhruba 1300 držiteľov licencií“. Túto správu uverejnili 7.1.2002 viaceré celoštátne denníky. O tom, že 6.1.2003 bolo na webovej stránke ÚRSO sprístupnených, rovnako ako 1.1.2003, stále len 99 cenových výmerov, sa verejnosť z tejto správy nedozvedela. O deň neskôr, teda 7.1.2003, zástupca úradu v rozhlasovej relácii „Popoludnie s rozhlasom“ spresnil, že ÚRSO „zatiaľ vydal 460 cenových rozhodnutí“. Najpozoruhodnejšia však bola informácia zástupcu ÚRSO o tom, že „do 31.12.2002 podalo návrhy na určenie maximálnej ceny tepla len 410 držiteľov licencií.“ Napriek tomu zástupca ÚRSO vyslovil presvedčenie, že „dodávatelia si už urobili odpočty, tak aby mohli účtovať v nových cenách.“ Na základe § 12 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. smie ÚRSO ustanovovať podrobnosti pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Takto uzákonenú právomoc ÚRSO svojím rozhodnutím č. 715/2002 Z.z. zjavne prekročil – ÚRSO nie je oprávnené priznávať regulovaným subjektom nijaké práva vo vzťahu k odberateľom. Úradom priznané „právo regulovaných subjektov“ fakturovať za dodávky tepla nové – vyššie preddavky nemá oporu v nijakom zákone a preto je rozhodnutie ÚRSO č. 715/2002 Z.z. nezákonné. Naviac, výška takto „stanovených“ preddavkov sa odvíja výlučne od údajov, ktoré uviedli regulované subjekty vo svojích návrhoch na určenie maximálnej ceny tepla – teda od údajov, ktorých správnosť a opodstatnenosť ÚRSO vôbec nepreskúmal ! Možno predpokladať, že nezákonné postupy žalovaného vyvolajú v krátkom čase množstvo sporov o cenu tepla (ale aj o výšku mesačných preddavkov) nielen medzi dodávateľmi a priamymi odberateľmi, ale aj medzi priamymi odberateľmi a konečnými spotrebiteľmi tepla. Spotrebitelia tepla majú právo vedieť, aká maximálna cena tepla platí v každom okamihu dodávky a nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby platili nové – vyššie preddavky skôr, ako nadobudne účinnosť rozhodnutie, ktorým úrad určí ich dodávateľovi novú – vyššiu maximálnu cenu tepla. Na základe akého zákona umožnil ÚRSO účtovať nové – vyššie preddavky s účinnosťou od 1.1.2003 aj tým držiteľom licencií, ktorí k tomuto dátumu ani len nepodali návrh na určenie maximálnej ceny tepla – a teda ani nedeklarovali, akú variabilnú zložku ceny a aké fixné náklady si mienia v roku 2003 uplatniť ? Situácia, v ktorej nielen odberatelia a koneční spotrebitelia, ale dokonca ani dodávatelia nevedia, aká maximálna cena tepla práve platí, je skutočne absurdná. Argument, že preddavok je len preddavok a cena nie je preddavok, neobstojí. Neobstojí ani argument, že táto neobvyklá situácia vznikla v dôsledku nedostatku času (úrad bol zriadený dňom 1.8.2001) alebo, že v jednotlivých konkrétnych prípadoch ide „len“ o niekoľko dní, týždňov, alebo mesiacov. Tých „niekoľko“ dní, týždňov, alebo mesiacov oneskorenia sa totiž musí prejaviť v konečných faktúrach za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody uskutočnené v roku 2003 i vo vyúčtovaniach, ktoré spotrebitelia za tieto dodávky obdržia v roku 2004. A za to, že spotrebitelia nebudú poškodení nezákonnými postupmi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zodpovedá len a len tento úrad. Dňa 17.1.2003 vydal ÚRSO vyhlásenie, že úrad bude v priebehu roka kontrolovať ceny tepla a tým držiteľom licencií, ktorí porušili cenové predpisy, bude ukladať pokuty. Teda kontroly navrhovaných maximálnych cien tepla, ktoré bol úrad povinný vykonať v minulom roku pred vydaním regulačných rozhodnutí, bude vykonávať dodatočne v priebehu roku 2003 ! Zdá sa, že ÚRSO je skutočne schopný vykonať čokoľvek – len aby mohli dodávatelia účtovať v nových cenách od 1.1.2003. Tvrdíme, že rozhodnutie ÚRSO č. 715/2002 Z.z. nie je v súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z., hoci sa na ustanovenie § 12 ods. 3 tohto zákona odvoláva. Úrad ním neustanovil ani rozsah regulácie cien tepla (§ 12 ods. 3), ani podrobnosti o postupe pri regulácii cien tepla, ani podrobnosti pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku (§ 12 ods. 4). Aj v tomto prípade môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Odberatelia, ani koneční spotrebitelia tepla, nie sú povinní prostredníctvom predavkov úverovať činnosť držiteľov licencií a úrad nie je oprávnený takéto úverovanie nariaďovať.
Autor: Mgr. Božena Stašenková Dátum: 28.01.2003
Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenskaul. 17. novembra č. 14064 01 Stará Ľubovňa
Generálna prokuratúra SR
Štúrova ul. č. 2
812 85 Bratislava
Vec : Podnet na preskúmanie nezákonných postupov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
I. Neplnenie si publikačnej povinnosti
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bol zriadený zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a jeho pôsobnosť je vymedzená v § 5 citovaného zákona. Do právomoci ÚRSO patrí okrem iného aj vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov na základe zákona (§ 5 ods. 1 písm. j/). Rozhodnutia ÚRSO o rozsahu regulácie cien sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (§ 12 ods. 3) a podrobnosti o postupe pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku sa musia ustanovovať všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad (§ 12 ods. 4). V tejto oblasti si ÚRSO svoju publikačnú povinnosť plní. Príkladom môže byť rozhodnutie o rozsahu regulácie z 20.3.2002, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 236/2002 Z.z., alebo rozhodnutie o spôsobe výpočtu maximálnej ceny z 19.11.2002, ktoré bolo uverejnené pod číslom 647/2002 Z.z. Otázna je platnosť všetkých regulačných rozhodnutí, ktoré ÚRSO pred 1. januárom 2003 urobil, pretože zákon č. 273/2001 Z.z., ktorým bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydávanie regulačných rozhodnutí splnomocnený, nadobudol účinnosť až dňom 1.1.2003. Iné rozhodnutia vydáva ÚRSO v správnom konaní, vedenom podľa zákona č. 71/1967 Zb. Tieto správne konania sú dvojstupňové, majú svojich účastníkov konania a končia sa právoplatnými rozhodnutiami. Medzi takéto rozhodnutia patria napríklad rozhodnutia o obchodných podmienkach (§ 5 ods. 1 písm. d/), rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase na výstavbu (§ 5 ods. 1 písm. e/), alebo rozhodnutia o uložení sankcie za porušenie povinností (§ 5 ods. 1 písm. i/). Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z., ÚRSO musí svoje právoplatné rozhodnutia zverejňovať vo svojom publikačnom prostriedku. Tretiu a zároveň najväčšiu skupinu rozhodnutí tvoria rozhodnutia, ktorými ÚRSO určuje maximálne ceny tepla pre vyše 1400 držiteľov licencií na výrobu, výkup a rozvod tepla. Tieto rozhodnutia sa dotýkajú práv a právom chránených záujmov približne polovice obyvateľov Slovenska – pretože približne polovica obyvateľstva je odkázaná na dodávky tepla z tzv. centrálnych zdrojov tepla. Nielen zmluvní partneri tzv. regulovaných subjektov (odberatelia tepla), ale aj koneční spotrebitelia tepla sú z procesu určovania maximálnych cien tepla úplne vylúčení. ÚRSO komunikuje výlučne s dodávateľmi tepla a to podľa pravidiel, ktoré si sám na základe § 12 zákona č. 276/2001 Z.z. ustanovil (napríklad Rozhodnutie ÚRSO č. 611/2002 Z.z.). Publikačné povinnosti orgánov štátnej správy upravil zákonodarca rôzne. Najčastejšie tak, že im uložil povinnosť zverejňovať dokumenty a informácie vo vlastnom publikačnom prostriedku. Do tejto skupiny orgánov štátnej správy patrí napríklad Vláda Slovenskej republiky (§ 19 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z.), Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 21 ods. 7 zák. č. 36/1967 Zb.), Ministerstvo financií SR (§ 19 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z.), Ministerstvo hospodárstva SR (§ 31 ods. 12 zák. č. 163/2001 Z.z.), Ministerstvo pôdohospodárstva SR (§ 4 ods. 7 zák. č. 467/2002 Z.z.), Ministerstvo zdravotníctva SR (§ 22 ods. 5 zák. č. 140/1998 Z.z.), Ministerstvo životného prostredia SR (§ 26 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (§ 38 ods. 2 zák. č. 507/2001 Z.z.), Ministerstvo školstva SR (§ 89 ods. 9 zák. č. 131/2002 Z.z.), Ministerstvo kultúry SR (§ 25 ods. 4 zák. č. 49/2002 Z.z.), Úrad priemyselného vlastníctva SR (§ 8 ods. 5 zák. č. 55/1997 Z.z.), Úrad pre verejné obstarávanie SR (§ 77 ods. 1 zák. č. 263/1999 Z.z.), Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (§ 79 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.), Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (§ 5 ods. 6 zák. č. 264/1999 Z.z.), Úrad priemyselného vlastníctva SR (§ 48 ods. 6 zákona č. 444/2002 Z.z.), či Úrad pre finančný trh (§ 35 ods. 3 zák. č. 96/2002 Z.z.). Do tejto najpočetnejšej skupiny patrí aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je podľa § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. povinný zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia „vo svojom publikačnom prostriedku.“ V niektorých prípadoch upravil zákonodarca publikačnú povinnosť orgánov štátnej správy prísnejšie. Napríklad: Protimonopolný úrad SR si splní svoju publikačnú povinnosť až vtedy, keď zverejní svoje právoplatné rozhodnutie v Obchodnom vestníku, na oficiálnej internetovej stránke úradu a okrem toho sprístupní právoplatné rozhodnutia aj vo svojej knižnici (§ 24 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z.z.). Ministerstvo financií SR je povinné zverejňovať emisné podmienky štátnych dlhopisov v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou a zároveň aj na svojej internetovej stránke (§ 18 ods. 4 zák. č. 530/1990 Zb.). Ministerstvo školstva SR je povinné štvrťročne zverejňovať zoznamy vzdelávacích ustanovizní, ktorým bolo vydané alebo odobraté potvrdenie o akreditácii vo svojom publikačnom prostriedku a zároveň aj na svojej internetovej stránke (§ 5 ods. 3 zák. č. 386/1997 Z.z.). Zdvojenú publikačnú povinnosť má dokonca aj predseda zákonodarného zboru, ktorý je povinný správy politických strán o výdavkoch na propagáciu pred voľbami zverejňovať v hromadných informačných prostriedkoch a zároveň aj na internetovej stránke Národnej rady SR (§ 5a ods. 2 zák. č. 239/1994 Z.z.). Výnimkou medzi orgánmi štátnej správy je Národný bezpečnostný úrad, ktorý si splní svoju publikačnú povinnosť zverejnením zoznamu akreditovaných certifikačných autorít len na voľne prístupnej internetovej stránke (§ 10 ods. 2 písm. g/ zák. č. 215/2002 Z.z.). Publikačnú povinnosť formou uverejňovania dokumentov „na svojej internetovej stránke“ majú aj niektoré inštitúcie mimo štátnej správy. Napríklad Slovenská komora audítorov povinne uverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam audítorov (§ 7 ods. 3 zák. č. 466/2002 Z.z.), vysoké školy alebo fakulty majú zákonom stanovenú povinnosť uverejňovať na svojej internetovej stránke správy o svojej činnosti, či vypísanie výberového konania (zák. č. 131/2002 Z.z.), Národná banka Slovenska má zákonom stanovenú povinnosť uverejňovať na svojej internetovej stránke prevodník identifikačných kódov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 215/2002 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca spôsoby plnenia (formy) publikačnej povinnosti striktne rozlišuje. Okrem povinnosti publikovať „vo svojom publikačnom prostriedku“ ukladá jednotlivým subjektom aj povinnosť publikovať „na svojej internetovej stránke“, povinnosť publikovať „uverejnením v Obchodnom vestníku“, povinnosť publikovať „prostredníctvom tlačovej agentúry“, povinnosť publikovať „prostredníctvom periodickej tlače“, povinnosť publikovať „v hromadných informačných prostriedkoch“ a podobne. S výnimkou ÚRSO, všetky orgány štátnej správy majú zriadené zákonom predpísané publikačné prostriedky (Vestník vlády SR, Obchodný vestník, Finančný spravodajca MF SR, Vestník MH SR, Vestník MP SR, Vestník MZ SR, Vestník MŽP, Spravodajca MDPT SR, Zvesti MŠ SR, Zvesti MK SR, Vestník ÚPV SR, Vestník verejného obstarávania, Spravodajca Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Vestník Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Vestník Úradu priemyselného vlastníctva, Vestník úradu pre finančný trh atď.) a zákonom ustanovené publikačné povinnosti si riadne plnia. Väčšina orgánov štátnej správy si plní svoju publikačnú povinnosť nad rámec určený zákonom a sprístupňuje svoje publikačné prostriedky zároveň aj na svojej internetovej stránke (www.government.gov.sk, www.finance.gov.sk, www.uft.sk atď.). Podľa článku 2, odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ak teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zákon ustanovil, že je povinný zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia „vo svojom publikačnom prostriedku“ (§ 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z.), ÚRSO si takto uzákonený spôsob zverejňovania nemôže sám svojvoľne zmeniť a zverejňovať svoje právoplatné rozhodnutia len „na svojej internetovej stránke“. Ak by bol zákonodarca mienil, že právoplatné rozhodnutia ÚRSO sa majú zverejňovať len „na internetovej stránke“, bol by publikačnú povinnosť ÚRSO upravil obdobne, ako upravil publikačnú povinnosť Národného bezpečnostného úradu (ktorý má podľa zákona povinnosť zverejňovať zoznamy akreditačných autorít len „na voľne prístupnej internetovej stránke“). Niektoré právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní, ÚRSO na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk zverejnil a iné nezverejnil vôbec. Medzi rozhodnutia, ktoré ÚRSO doteraz (do 17.1.2003) nezverejnil ani na svojej internetovej stránke, patria napríklad tieto: -Rozhodnutie č. 112/2002/1266/05/5 o uložení pokuty za porušenie povinnosti na území vymedzenom v licencii bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energiou každého odberateľa, s ktorým má uzavretú zmluvu obchodnej spoločnosti Komterm, a.s., ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.9.2002;-Rozhodnutie č. 111/2002/27/05/0 o zamietnutí návrhu obchodných podmienok Podniku bytového hospodárstva mesta Fiľakovo, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.9.2002;-Rozhodnutie č. 92/2002/1027/03/V ohľadne výstavby garáži v meste Giraltovce, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.10.2002;-Rozhodnutie č. V 002/01 o žiadosti Prešovskej pravoslávnej eparchie, ohľadne stavby pravoslávneho chrámu v Poprade, ktoré bolo vydané 18.10.2001 a nadobudlo právoplatnosť 5.11.2001. Nezverejnených právoplatných rozhodnutí, ktoré vydal ÚRSO, je podstatne viac. Na internetovej stránke žalovaného www.urso.gov.sk sú však trvalo neprístupné a hoci spotrebiteľov obsah niektorých rozhodnutí mimoriadne zaujíma, nemajú nijakú možnosť tieto rozhodnutia získať. Pritom je zrejmé, že väčšinu údajov v týchto rozhodnutiach nemožno pod nijaké štátne, služobné, ani obchodné tajomstvo subsumovať. Nielen rozhodnutie o žiadosti Prešovskej pravoslávnej eparchie, ale napríklad aj rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti bezpečne, spoľahlivo a hospodárne zásobovať energiou každého odberateľa, je vecou verejnou. Nielen odberatelia akciovej spoločnosti Komterm, ale aj ostatní spotrebitelia majú právo vedieť, za porušenie akého predpisu a akú vysokú pokutu ÚRSO tejto obchodnej spoločnosti uložil. Ministerstvo Financií SR toto právo občanom neupieralo a v polročných intervaloch vo svojom publikačnom prostriedku (Finančný spravodajca MF SR) informácie o pokutách uložených ministerstvom i jednotlivými správami finančnej kontroly uverejňovalo. Nehovoriac o tom, že povinnosť „informovať verejnosť o výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny“, ktorá je uzákonená v § 20 ods. 2 písm. h/ zákona č. 18/2001 Z.z. o cenách, platí aj pre ÚRSO (článok III zákona č. 276/2001 Z.z.). Ešte závažnejšie následky má nezákonný postup ÚRSO v oblasti určovania maximálnych cien tepla. Na rozhodovanie o regulácii cien sa totiž nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 14 ods. 5 zák. č. 276/2001 Z.z.). V konaní o určenie maximálnej ceny tepla niet účastníkov konania, proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať a nemožno hovoriť ani o právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Pri regulácii cien nevydáva ÚRSO individuálne právne akty. Ide o právne akty, ktoré zaväzujú nielen držiteľov licencií (ktorí výšku maximálnej ceny navrhujú), ale aj všetkých odberateľov a tiež obrovské množstvo konečných spotrebiteľov. Tieto regulačné rozhodnutia sa týkajú obmedzeného počtu druhovo určených osôb a možno hovoriť iba o ich platnosti alebo účinnosti. Podmienkou účinnosti všetkých verejnoprávnych aktov je ich zverejnenie. Skutočnosť je taká, že pred 1. januárom 2003 (kedy mali nadobudnúť účinnosť všetky rozhodnutia ÚRSO o nových – vyšších cenách tepla), zverejnil ÚRSO (aj to len na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk – teda nezákonným spôsobom) len 99 (deväťdesiatdeväť) rozhodnutí podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odbetviach. Aj keby boli bývali tieto regulačné rozhodnutia zverejnené zákonným spôsobom (teda v publikačnom prostriedku úradu), zvyšných približne 1300 rozhodnutí nemohlo v nijakom prípade nadobudnúť účinnosť dňom 1.1.2003, pretože neboli k uvedenému dátumu zverejnené vôbec. Dôkaz :Výtlačok z internetovej stránky www.urso.gov.sk , vyhotovený 1.1.2003 Ak v dôsledku nesprávneho úradného postupu ÚRSO, účtujú regulované subjekty svojim odberateľom nové – vyššie ceny tepla na základe neúčinných rozhodnutí už od 1.1.2003 (a tieto nové – vyššie ceny tepla od svojich odberateľov spravidla aj vymáhajú), vzniká odberateľom voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Tento ich nárok sa opiera o príslušné ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a je zaručený aj článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Údaje o tom, kedy boli zverejnené úplné znenia konkrétnych regulačných rozhodnutí, sú pre návštevníka internetovej stránky www.urso.gov.sk nedostupné. Pritom ide o jeden z najdôležitejších údajov, od ktorého sa odvíja účinnosť každého jedného regulačného rozhodnutia. Spôsob zverejňovania regulačných rozhodnutí, ktorý si ÚRSO zvolil, znemožňuje odberateľom i konečným spotrebiteľom prístup k tomuto základnému údaju. Skutočné dátumy umiestnenia toho-ktorého regulačného rozhodnutia na www.urso.gov.sk pozná iba príslušný webmaster, a aj to len vtedy, ak má o evidenciu týchto dátumov záujem. Ak sa webmaster rozhodne, že tieto dátumy evidovať nebude, zlikviduje tým akúkoľvek možnosť overiť si dodatočne dátum účinnosti toho-ktorého rozhodnutia nielen obyčajnému smrteľníkovi, ale aj orgánom činným v trestnom konaní. Dňa 16.1.2003 vykonal ÚRSO na svojej webovej stránke závažné zmeny. Odstránil z nej niektoré už predtým sprístupnené rozhodnutia (!) a iné zaradil na webovú stránku po prvý raz. Okrem toho, zmenil predchádzajúce usporiadanie rozhodnutí podľa ich číslovania a zoradil ich nanovo podľa abecedného poradia jednotlivých regulovaných subjektov. Bude zaujímave sledovať, ako budú dodávatelia, ktorí dňa 16.1.2003 „zmizli“ z webovej stránky dokazovať, že pre nich záväzné rozhodnutie o maximálnej cene tepla bolo na www.urso.gov.sk sprístupnené už pred 16. januárom 2003. Určenie presného dátumu nadobudnutia účinnosti toho-ktorého regulačného rozhodnutia (jeho zverejnenia) nemôže byť predmetom dohadov či polemík, nemôže byť závislé len od momentálnej funkčnosti alebo nefunkčnosti jednej internetovej stránky, alebo dokonca od momentálneho nápadu úradníka, alebo webmastera. Nielen dodávatelia, ale aj odberatelia a koneční spotrebitelia majú nárok na to, aby bol pre nich záväzný dátum účinnosti (dátum uverejnenia) rozhodnutia raz a navždy „priklincovaný“. Internet je nielen komunikačný, ale aj publikačný prostriedok – to nemožno spochybňovať. Namieste je otázka, prečo ÚRSO odmieta postupovať rovnako ako ostatné ústredné orgány štátnej správy – ktoré majú zriadené vlastné publikačné prostriedky (lebo tak ustanovil zákon) a ich obsah sprístupňujú zároveň aj na svojej internetovej stránke. Finančné dôvody k takémuto postoju ÚRSO určite nevedú, pretože náklady na výrobu a distribúciu úradných vestníkov, znášajú vždy predplatitelia, alebo tí, ktorí ich kupujú. Prekážkou nemôže byť ani nedostatok zamestnancov, pretože vydávanie i distribúciu publikačných prostriedkov dnes bežne obstarávajú obchodné spoločnosti (napr. vydávanie i distribúciu Finančného spravodajcu MF SR obstaráva obchodná spoločnosť Poradca podnikateľa, s.r.o.). Zdá sa, že Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prekáža práve to „priklincovávanie“ dátumov, kedy bolo to-ktoré jeho rozhodnutie zverejnené. ÚRSO nemá záujem, aby bolo zdokumentované, s akým oneskorením bolo to-ktoré jeho rozhodnutie zverejnené. Lenže od údajov o účinnosti jeho regulačných rozhodnutí sa každoročne odvíjajú miliardové platby za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody ...
Tvrdíme, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je povinný zriadiť si svoj publikačný prostriedok (napríklad vestník alebo spravodaj) a zverejňovať v ňom svoje právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní, a tiež ostatné svoje rozhodnutia týkajúce sa štátnej regulácie v sieťových odvetviach, s výnimkou tých, ktoré sa podľa zákona uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
II. Nerešpektovanie zákazu retroaktivity
Tvrdíme, že bez zverejnenia nemôže nijaký verejnoprávny akt nijakého úradu nadobudnúť účinnosť a to bez ohľadu na to, aký dátum účinnosti v nich ten-ktorý úrad deklaroval. Preto sú všetky regulačné rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré neboli zverejnené zákonom ustanoveným spôsobom, právne neúčinné a dodávatelia nemôžu podľa nich účtovať dodávky tepla. Všeobecne uznávaný zákaz retroaktivity bol potvrdený viacerými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (najznámejším je nález číslo PL.ÚS 36/95, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 131/1996 Z.z.) a platí aj pre ÚRSO, aj pre dodávateľov tepla, aj pre tých, ktorí náklady na dodávky tepla a teplej vody spotrebiteľom tepla len rozučtovávajú. Je neprípustné prenášať na spotrebiteľov tepla dôsledky neschopnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví včas určiť maximálne ceny tepla.
III. Nezákonnosť rozhodnutia č. 715/2002 Z.z.
Konkrétne rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o regulácii cien nie sú preskúmateľné súdom (§ 14 ods. 5 zákona č. 276/2001 Z.z.) a od vlády je ÚRSO nezávislý v celom rozsahu svojej činnosti. Účelovým výkladom § 14 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. sa ÚRSO snaží vymaniť aj spod zákonodarnej moci a najmä spod verejnej kontroly svojej činnosti. Skutočnosť, že v čase od svojho zriadenia 1.8.2001 do 31.12.2002 stihol ÚRSO sprístupniť na svojej internetovej stránke www.urso.gov.sk len 99 regulačných rozhodnutí, je preň veľmi nepríjemná. Regulovaných subjektov, ktoré mali povinnosť podať návrh na určenie maximálnej ceny tepla s účinnosťou od 1.1.2003 je totiž viac ako 1400. To znamená, že veľká väčšina dodávateľov nemôže účtovať odberateľom nové – vyššie ceny tepla s účinnosťou od 1.1.2003, pretože veľká väčšina regulačných rozhodnutí (približne 93 %) nebola k tomuto dátumu publikovaná ani len na internetovej stránke www.urso.gov.sk. Kým ešte v priebehu novembra 2002 zástupcovia ÚRSO v masmédiach ubezpečovali, že maximálne ceny tepla pre všetkých vyše 1400 držiteľov licencií určia najneskôr do 31.12.2002, zakrátko si uvedomili, že tento svoj verejný prísľub nestihnú do konca roku 2002 splniť. Preto ÚRSO vydal 12.12.2002 rozhodnutie č. 715/2002 Z.z. (vyšlo v Zbierke zákonov SR 21.12.2002), ktorým umožnil účtovať za dodávky tepla vyššie preddavkové platby s účinnosťou od 1.1.2003 aj tým regulovaným subjektom, ktoré „nemajú k 1. januáru 2003 úradom určenú cenu tepla“. Týmto aktom dal žalovaný jasne najavo, že ochrana spotrebiteľa je mu cudzia, že obhajuje výlučne len záujmy držiteľov licencií. Prostredníctvom TASR vydal ÚRSO 6.1.2003 správu, podľa ktorej „zatiaľ vydal asi 500 cenových rozhodnutí z celkového počtu zhruba 1300 držiteľov licencií“. Túto správu uverejnili 7.1.2002 viaceré celoštátne denníky. O tom, že 6.1.2003 bolo na webovej stránke ÚRSO sprístupnených, rovnako ako 1.1.2003, stále len 99 cenových výmerov, sa verejnosť z tejto správy nedozvedela. O deň neskôr, teda 7.1.2003, zástupca úradu v rozhlasovej relácii „Popoludnie s rozhlasom“ spresnil, že ÚRSO „zatiaľ vydal 460 cenových rozhodnutí“. Najpozoruhodnejšia však bola informácia zástupcu ÚRSO o tom, že „do 31.12.2002 podalo návrhy na určenie maximálnej ceny tepla len 410 držiteľov licencií.“ Napriek tomu zástupca ÚRSO vyslovil presvedčenie, že „dodávatelia si už urobili odpočty, tak aby mohli účtovať v nových cenách.“ Na základe § 12 ods. 4 zákona č. 276/2001 Z.z. smie ÚRSO ustanovovať podrobnosti pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Takto uzákonenú právomoc ÚRSO svojím rozhodnutím č. 715/2002 Z.z. zjavne prekročil – ÚRSO nie je oprávnené priznávať regulovaným subjektom nijaké práva vo vzťahu k odberateľom. Úradom priznané „právo regulovaných subjektov“ fakturovať za dodávky tepla nové – vyššie preddavky nemá oporu v nijakom zákone a preto je rozhodnutie ÚRSO č. 715/2002 Z.z. nezákonné. Naviac, výška takto „stanovených“ preddavkov sa odvíja výlučne od údajov, ktoré uviedli regulované subjekty vo svojích návrhoch na určenie maximálnej ceny tepla – teda od údajov, ktorých správnosť a opodstatnenosť ÚRSO vôbec nepreskúmal ! Možno predpokladať, že nezákonné postupy žalovaného vyvolajú v krátkom čase množstvo sporov o cenu tepla (ale aj o výšku mesačných preddavkov) nielen medzi dodávateľmi a priamymi odberateľmi, ale aj medzi priamymi odberateľmi a konečnými spotrebiteľmi tepla. Spotrebitelia tepla majú právo vedieť, aká maximálna cena tepla platí v každom okamihu dodávky a nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby platili nové – vyššie preddavky skôr, ako nadobudne účinnosť rozhodnutie, ktorým úrad určí ich dodávateľovi novú – vyššiu maximálnu cenu tepla. Na základe akého zákona umožnil ÚRSO účtovať nové – vyššie preddavky s účinnosťou od 1.1.2003 aj tým držiteľom licencií, ktorí k tomuto dátumu ani len nepodali návrh na určenie maximálnej ceny tepla – a teda ani nedeklarovali, akú variabilnú zložku ceny a aké fixné náklady si mienia v roku 2003 uplatniť ? Situácia, v ktorej nielen odberatelia a koneční spotrebitelia, ale dokonca ani dodávatelia nevedia, aká maximálna cena tepla práve platí, je skutočne absurdná. Argument, že preddavok je len preddavok a cena nie je preddavok, neobstojí. Neobstojí ani argument, že táto neobvyklá situácia vznikla v dôsledku nedostatku času (úrad bol zriadený dňom 1.8.2001) alebo, že v jednotlivých konkrétnych prípadoch ide „len“ o niekoľko dní, týždňov, alebo mesiacov. Tých „niekoľko“ dní, týždňov, alebo mesiacov oneskorenia sa totiž musí prejaviť v konečných faktúrach za dodávky tepla a teplej úžitkovej vody uskutočnené v roku 2003 i vo vyúčtovaniach, ktoré spotrebitelia za tieto dodávky obdržia v roku 2004. A za to, že spotrebitelia nebudú poškodení nezákonnými postupmi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, zodpovedá len a len tento úrad. Dňa 17.1.2003 vydal ÚRSO vyhlásenie, že úrad bude v priebehu roka kontrolovať ceny tepla a tým držiteľom licencií, ktorí porušili cenové predpisy, bude ukladať pokuty. Teda kontroly navrhovaných maximálnych cien tepla, ktoré bol úrad povinný vykonať v minulom roku pred vydaním regulačných rozhodnutí, bude vykonávať dodatočne v priebehu roku 2003 ! Zdá sa, že ÚRSO je skutočne schopný vykonať čokoľvek – len aby mohli dodávatelia účtovať v nových cenách od 1.1.2003. Tvrdíme, že rozhodnutie ÚRSO č. 715/2002 Z.z. nie je v súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z., hoci sa na ustanovenie § 12 ods. 3 tohto zákona odvoláva. Úrad ním neustanovil ani rozsah regulácie cien tepla (§ 12 ods. 3), ani podrobnosti o postupe pri regulácii cien tepla, ani podrobnosti pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku (§ 12 ods. 4). Aj v tomto prípade môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Odberatelia, ani koneční spotrebitelia tepla, nie sú povinní prostredníctvom predavkov úverovať činnosť držiteľov licencií a úrad nie je oprávnený takéto úverovanie nariaďovať.
Autor: Mgr. Božena Stašenková Dátum: 28.01.2003
Relácia "Popoludnie s rozhlasom"
Relácia „Popoludnie s rozhlasom“ odvysielaná 5.11.2002 - VÝŇATKY
Dátum: 10.12.2002
Moderátor : Milan Jeluš
Hostia : Ing. Karol Dvorák (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)
Ing. Vojtech Červenka (Teplárenské zrduženie)
Ceny nesmú pôsobiť spätne (retroaktívne). Nový úrad by mal by byť garanciou, že ceny sa určia do konca roka.
Radi by sme boli, aby úrad takouto garanciou bol. Úrad predpokladá, že do konca roku stihne určiť rozhodnutiami ceny pre všetky regulované subjekty, ktoré o to požiadajú. Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke zákonov, čiže všetky subjekty regulačný zámer poznajú. To čo nepoznajú dnes ešte, sú ceny elektriny a ceny zemného plynu, ktoré sa ešte dnes prerokovávajú na úrade. Za predpokladu, že tento týždeň budú definitívne tieto ceny známe, predpokladáme, že regulované subjekty budú schopné včas predložiť návrh kalkulácie a úrad urobí všetko preto, aby tieto regulované subjekty, ktorých je dnes v oblasti zásobovania teplom asi 1300, do konca roku ceny mali úradom určené.
Účinnosť okresných úradov v oblasti určovania cien končí 31.12.2002. Po tomto termíne budú platné len tie ceny, ktoré určí úrad svojím rozodnutím. Akákoľvek iná cena je nelegálna a takáto cena, pokiaľ by ju účtoval ktorýkoľvek regulovaný subjekt by bola pokutovateľná zo strany úradu. Úrad bude v priebehu budúceho roku kontrolovať, akým spôsobom tieto subjekty fakturujú dodávky všetkým svojim odberateľom.
Regulačný úrad rozhodnutia o cenách bude publikovať tak, aby boli verejne prístupné všetkým, ktorých sa to dotýka. Ale je na druhej strane povinnosťou každého dodávateľa, každého distribútora, aby o nových cenách informoval zavčasu, takže predpokladám, že v priebehu januára by vlastne každý odberateľ mohol byť a mal by byť informovaný o cenách tepla, ktoré bude za svoj odber platiť.
Priemerná cena vyjadruje očakávané priemerné ceny na trhu s teplom v budúcom roku, ale pre úrad slúži kvôli diferencovaniu rozsahu podkladov, ktoré každý regulovaný subjekt predkladá úradu na stanovenie ceny.
Konkurenčná cena je stanovená z pohľadu individuálneho výrobcu tepla. To znamená – ten obyvateľ, ktorý plánoval v minulosti sa odpojiť od centralizovaného systému zásobovania teplom s tým, že si opatrí vlastný kotlík, zabezpečí si vlastný plyn na výrobu tepla, toto by malo vyjadrovať jeho očakávanú cenu, ktorú je schopný dosiahnuť vlastným zdrojom. A malo by to byť takým zdvihnutým prstom do budúcna, pretože samozrejme rast cien zemného plynu pre obyvateľstvo má oveľa progresívnejší charakter, než pre veľkoodberateľov, takže tá cena tepla môže byť v budúcnosti pre neho ešte vyššia a znamená to toľko, že tá investícia sa mu vlastne nemusí zaplatiť.
Konečná cena pre spotrebiteľa bude daná podľa miestnych podmienok. Dnes máme v oblasti zásobovania s teplom celý rad výrobcov s rôznym palivom, s rôznymi podmienkami, a samozrejme, každá táto cena je individuálna. Pokiaľ je v reťazci od výroby až po konečné odberné miesto viac subjektov, samozrejme, táto cena sa sčítava. Regulačný úrad bude prihliadať na túto koncovú cenu a podľa toho bude regulovať aj subjekty, ktoré v tomto reťazci sú.
To čo sú oprávnené náklady, stanovuje článok 2 rozhodnutia číslo 611 z 24.9.2002 o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod tepla a hovorí, že oprávnenými nákladmi sú variabilné náklady – to znamená tie, ktoré výrobca zaplatí za palivo alebo dodávateľ za nákup tepla. Potom sú tam ostatné variabilné náklady, ktoré zahŕňajú náklady na dopravu paliva, náklady na elektrinu, technologickú vodu, technologické hmoty a podobne. Potom sú fixné náklady, ktoré sa delia na neregulovanú zložku – to znamená tú, ktorú regulačný úrad uzná regulovanému subjektu, pokiaľ to doloží platnými dokladmi a táto zahrňuje poistenie majetku, dane, poplatky, nájomné, revízie a zákonne prehliadky a overenia, popaltky za znečistenie, náklady na audit účtov, odpisy investičného majetku, náklady na údržbu a opravy a úroky z investičného úveru. Druhá zložka regulovaná to je tá, ktorá je limitovaná v uvedenom rozhodnutí – tá zahŕňa osobné náklady, vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový materiál, náklady na služby, odpisy ......... (otáčanie kazety) ............. takže automaticky každý regulovaný subjekt si túto čiastku bude môcť zahrnúť do ceny. Túto posúdi regulačný úrad. Ak uzná za potrebné, že naozaj regulovaný subjekt potrebuje takýto vysoký zisk, tak prirodzene ho môže uznať, ale prirodzene, môže ho aj krátiť. Zvlášť tam, kde ich je v reťazci viac a vlastne každý by si nárokoval túto maximálnu čiastku.
Nespokojnosť občanov - spotrebiteľov s cenou vedie až k odpájaniu, ktoré sme naznačili na začiatku. Typickým príkladom je napríklad okolie Trnavy ...
Keď ľudia nie sú spokojní, tak sa môžu odpojiť. Už sa niekoľko blokov, niekoľko domov, k tomu aj odhodlalo. Väčšinou sa to rieši tým, že si každý ten svoj zdroj tepla urobí alebo namontuje v byte? (Milan Jeluš).
Samozrejme, zo zákona nemožno ktorémukoľvek občanovi zabrániť, pokiaľ splní zákonné podmienky, aby si zabezpečil teplo spôsobom, aký mu vyhovuje. Ale domnievam sa, že v tejto oblasti chýba predovšetkým osveta a predovšetkým väčšia aktivita subjektov v oblasti marketingu, že včas správne neinformujú týchto odberateľov a nevarujú ich pred dajme tomu riskantnými investíciami. Pretože perspektívne cena tepla – či už z veľkých systémov CZT alebo z kogeneračnej teplárenskej výroby z principilálneho hľadiska mala by byť nižšia, než je cena z individuálneho zdroja.
Odpoveď Ing. Karola Dvoráka na otázku poslucháča z Brezna :
Straty tepla v tepelných sieťach sú samozrejme dané normami. Dodávateľ tepla má možnosť zahrnúť do ceny tepla len také percento strát, ktoré mu vyplývajú z atestu. To znamená, že musí mať atest, ktorý mu vypracuje odborná organizácia, napríklad Slovenská energetická agentúra, alebo eventuálne iná oprávnená organizácia. Do ceny tepla si nemôže dať dodávateľ inú stratu, než mu stanovuje daný normatív. To znamená, že pokiaľ sú tam vysoké straty a zrejme existujú tieto straty, samozrejme, musí si ich hradiť zo zisku.
Dátum: 10.12.2002
Moderátor : Milan Jeluš
Hostia : Ing. Karol Dvorák (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)
Ing. Vojtech Červenka (Teplárenské zrduženie)
Ceny nesmú pôsobiť spätne (retroaktívne). Nový úrad by mal by byť garanciou, že ceny sa určia do konca roka.
Radi by sme boli, aby úrad takouto garanciou bol. Úrad predpokladá, že do konca roku stihne určiť rozhodnutiami ceny pre všetky regulované subjekty, ktoré o to požiadajú. Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke zákonov, čiže všetky subjekty regulačný zámer poznajú. To čo nepoznajú dnes ešte, sú ceny elektriny a ceny zemného plynu, ktoré sa ešte dnes prerokovávajú na úrade. Za predpokladu, že tento týždeň budú definitívne tieto ceny známe, predpokladáme, že regulované subjekty budú schopné včas predložiť návrh kalkulácie a úrad urobí všetko preto, aby tieto regulované subjekty, ktorých je dnes v oblasti zásobovania teplom asi 1300, do konca roku ceny mali úradom určené.
Účinnosť okresných úradov v oblasti určovania cien končí 31.12.2002. Po tomto termíne budú platné len tie ceny, ktoré určí úrad svojím rozodnutím. Akákoľvek iná cena je nelegálna a takáto cena, pokiaľ by ju účtoval ktorýkoľvek regulovaný subjekt by bola pokutovateľná zo strany úradu. Úrad bude v priebehu budúceho roku kontrolovať, akým spôsobom tieto subjekty fakturujú dodávky všetkým svojim odberateľom.
Regulačný úrad rozhodnutia o cenách bude publikovať tak, aby boli verejne prístupné všetkým, ktorých sa to dotýka. Ale je na druhej strane povinnosťou každého dodávateľa, každého distribútora, aby o nových cenách informoval zavčasu, takže predpokladám, že v priebehu januára by vlastne každý odberateľ mohol byť a mal by byť informovaný o cenách tepla, ktoré bude za svoj odber platiť.
Priemerná cena vyjadruje očakávané priemerné ceny na trhu s teplom v budúcom roku, ale pre úrad slúži kvôli diferencovaniu rozsahu podkladov, ktoré každý regulovaný subjekt predkladá úradu na stanovenie ceny.
Konkurenčná cena je stanovená z pohľadu individuálneho výrobcu tepla. To znamená – ten obyvateľ, ktorý plánoval v minulosti sa odpojiť od centralizovaného systému zásobovania teplom s tým, že si opatrí vlastný kotlík, zabezpečí si vlastný plyn na výrobu tepla, toto by malo vyjadrovať jeho očakávanú cenu, ktorú je schopný dosiahnuť vlastným zdrojom. A malo by to byť takým zdvihnutým prstom do budúcna, pretože samozrejme rast cien zemného plynu pre obyvateľstvo má oveľa progresívnejší charakter, než pre veľkoodberateľov, takže tá cena tepla môže byť v budúcnosti pre neho ešte vyššia a znamená to toľko, že tá investícia sa mu vlastne nemusí zaplatiť.
Konečná cena pre spotrebiteľa bude daná podľa miestnych podmienok. Dnes máme v oblasti zásobovania s teplom celý rad výrobcov s rôznym palivom, s rôznymi podmienkami, a samozrejme, každá táto cena je individuálna. Pokiaľ je v reťazci od výroby až po konečné odberné miesto viac subjektov, samozrejme, táto cena sa sčítava. Regulačný úrad bude prihliadať na túto koncovú cenu a podľa toho bude regulovať aj subjekty, ktoré v tomto reťazci sú.
To čo sú oprávnené náklady, stanovuje článok 2 rozhodnutia číslo 611 z 24.9.2002 o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod tepla a hovorí, že oprávnenými nákladmi sú variabilné náklady – to znamená tie, ktoré výrobca zaplatí za palivo alebo dodávateľ za nákup tepla. Potom sú tam ostatné variabilné náklady, ktoré zahŕňajú náklady na dopravu paliva, náklady na elektrinu, technologickú vodu, technologické hmoty a podobne. Potom sú fixné náklady, ktoré sa delia na neregulovanú zložku – to znamená tú, ktorú regulačný úrad uzná regulovanému subjektu, pokiaľ to doloží platnými dokladmi a táto zahrňuje poistenie majetku, dane, poplatky, nájomné, revízie a zákonne prehliadky a overenia, popaltky za znečistenie, náklady na audit účtov, odpisy investičného majetku, náklady na údržbu a opravy a úroky z investičného úveru. Druhá zložka regulovaná to je tá, ktorá je limitovaná v uvedenom rozhodnutí – tá zahŕňa osobné náklady, vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový materiál, náklady na služby, odpisy ......... (otáčanie kazety) ............. takže automaticky každý regulovaný subjekt si túto čiastku bude môcť zahrnúť do ceny. Túto posúdi regulačný úrad. Ak uzná za potrebné, že naozaj regulovaný subjekt potrebuje takýto vysoký zisk, tak prirodzene ho môže uznať, ale prirodzene, môže ho aj krátiť. Zvlášť tam, kde ich je v reťazci viac a vlastne každý by si nárokoval túto maximálnu čiastku.
Nespokojnosť občanov - spotrebiteľov s cenou vedie až k odpájaniu, ktoré sme naznačili na začiatku. Typickým príkladom je napríklad okolie Trnavy ...
Keď ľudia nie sú spokojní, tak sa môžu odpojiť. Už sa niekoľko blokov, niekoľko domov, k tomu aj odhodlalo. Väčšinou sa to rieši tým, že si každý ten svoj zdroj tepla urobí alebo namontuje v byte? (Milan Jeluš).
Samozrejme, zo zákona nemožno ktorémukoľvek občanovi zabrániť, pokiaľ splní zákonné podmienky, aby si zabezpečil teplo spôsobom, aký mu vyhovuje. Ale domnievam sa, že v tejto oblasti chýba predovšetkým osveta a predovšetkým väčšia aktivita subjektov v oblasti marketingu, že včas správne neinformujú týchto odberateľov a nevarujú ich pred dajme tomu riskantnými investíciami. Pretože perspektívne cena tepla – či už z veľkých systémov CZT alebo z kogeneračnej teplárenskej výroby z principilálneho hľadiska mala by byť nižšia, než je cena z individuálneho zdroja.
Odpoveď Ing. Karola Dvoráka na otázku poslucháča z Brezna :
Straty tepla v tepelných sieťach sú samozrejme dané normami. Dodávateľ tepla má možnosť zahrnúť do ceny tepla len také percento strát, ktoré mu vyplývajú z atestu. To znamená, že musí mať atest, ktorý mu vypracuje odborná organizácia, napríklad Slovenská energetická agentúra, alebo eventuálne iná oprávnená organizácia. Do ceny tepla si nemôže dať dodávateľ inú stratu, než mu stanovuje daný normatív. To znamená, že pokiaľ sú tam vysoké straty a zrejme existujú tieto straty, samozrejme, musí si ich hradiť zo zisku.
Dodávky tepla
Ako je všeobecne známe, aj v trhových ekonomikách regulujú štáty niektoré ceny, u nás sú to ceny vody, plynu, elektrickej energie a niektoré ďalšie. Medzi tie verejnosťou najostrejšie sledované, patria regulované ceny tepla. Pretože teplo a teplú vodu potrebuje každý. Aj tí, ktorí nemajú vlastný zdroj tepla a sú odkázaní na cudzí zdroj – najčastejšie na tepláreň, sídliskovú kotolňu, alebo výmenníkovú stanicu. A takých je v našom štáte zhruba polovica.
Problematika dodávok tepla a teplej úžitkovej vody z tzv. centrálnych zdrojov tepla je pomerne zložitá a to mnohých od boja za svoje spotrebiteľské práva odrádza. Ako si overiť správnosť účtu za teplo a teplú úžitkovú vodu a ako sa proti neodôvodnene vysokým účtom brániť? Čiastočné odpovede na tieto dve otázky, ale tiež mnoho iných zaujímavostí o nezákonnom účtovaní retroaktívnych cien tepla, nájdete na www.teplo.exo.sk.
Výroba, výkup a rozvod tepla boli zaradené zákonom č. 276/2001 Z.z. medzi tzv. sieťové odvetvia, v ktorých bude vykonávať od 1.1.2003 reguláciu novozriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Od uvedeného dátumu bude tento úrad regulovať aj výrobu, výkup, tranzit a rozvod elektriny i plynu. Regulácia v ostatných sieťových odvetviach (napr. železničná doprava, vodné hospodárstvo, ropné hospodárstvo) ostáva naďalej v kompetencii jednotlivých ministerstiev (napr. ministerstva financií, ministerstva hospodárstva).
Ciele a zámery regulácie sieťových odvetví sú ušľachtilé a sú vyjadrené v dôvodovej správe k citovanému zákonu o regulácii v sieťových odvetviach doslova takto :
Cieľom ekonomickej regulácie sieťových odvetví je zabezpečenie toho, aby držitelia monopolu alebo dominantní dodávatelia fungovali efektívne a nezneužívali svoj trhový vplyv. V praxi to znamená, že by
· nemali účtovať ekonomicky neodôvodnené nadmerné ceny – ceny môžu byť nadmerné, pretože firma dosahuje nadnormálne zisky, alebo pretože jej náklady sú príliš vysoké (tzn. je neefektívna);
· mali mať príležitosť dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií;
· mali dodávať primeranú kvalitu služieb;
· mali plniť povinnosti stanovené v ich rozhodujúcich dokumentoch, ako sú licencie, koncesie alebo predpisy. Tieto zahŕňajú povinnosti reagovať na všetky primerané žiadosti o dodávku (zabezpečovať prístup tretích strán do sietí) a zachovávať jednotnú účtovaciu štruktúru pre spotrebiteľov vo všetkých oblastiach.
Hlavné zámery ekonomickej regulácie sú nasledovné :
· ochrana záujmov spotrebiteľov,
· podpora efektívnej prevádzky firiem a
· prilákanie investícií potrebných na optimálnu údržbu a rozvoj sektora.
Ako mieni novozaložený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví presadzovať tieto ušľachtilé ciele a zámery v praxi, naznačil jeho zástupca Ing. Karol Dvorák v relácii Popoludnie s rozhlasom, ktorá bola odvysielaná 5.11.2002 na rozhlasovej stanici Slovensko 1. V odpovedi na priamu otázku moderátora, či bude novozaložený úrad garanciou, že ceny tepla sa už spätne určovať nebudú, že ceny tepla platné od 1.1.2003 budú určené najneskôr do 31.12.2002, uviedol : „predpokladám, že v priebehu januára by vlastne každý odberateľ mohol byť a mal by byť informovaný o cenách tepla, ktoré bude za svoj odber platiť.“ Teda opäť mnohí z nás nebudú začiatkom budúceho roku vedieť, akú maximálnu cenu tepla, pre toho „nášho“ dodávateľa tepla štát určil. Opäť mnohí z nás nebudú vedieť, akú maximálnu cenu má tovar (teplo a teplá úžitková voda), ktorý práve odoberajú. Zdá sa, že webová stránka www.teplo.exo.sk, poukazujúca na nezákonnosť retroaktívnych cien tepla, bude ešte dlho aktuálna.
V spomenutej relácii sa poslucháči tiež dozvedeli, že „Regulačný úrad bude rozhodnutia o cenách publikovať tak, aby boli verejne prístupné všetkým, ktorých sa to dotýka.“ Kde budú tieto rozhodnutia úradu o maximálnych cenách tepla publikované, o tom sa zástupca regulačného úradu nezmienil – pravdepodobne ide o problém, ktorý úrad konštituovaný dňom 1.8.2001 ešte nestihol vyriešiť. V tejto súvislosti hodno spomenúť, že na Slovensku pôsobí v oblasti zásobovania s teplom asi 1300 regulovaných subjektov. Tieto subjekty spravujú spolu niekoľko tisíc tzv. centrálnych zdrojov tepla, pričom maximálnu cenu tepla musí regulačný úrad určiť pre každý centrálny zdroj tepla osobitne. Hoci Ing. Karol Dvorák priznal, že tieto subjekty dnes (5.11.2002) ešte nepoznajú všetky zložky ceny tepla (napr. ceny elektriny a ceny zemného plynu), predpokladá, že regulované subjekty budú schopné včas predložiť návrh kalkulácie ceny tepla a „úrad urobí všetko preto, aby tieto regulované subjekty mali do konca roku ceny určené“. Tomu možno veriť, pretože v tejto regulovanej oblasti neide len o milióny (spotrebiteľov), ale aj o miliardy (korún).
Orgánov verejnej správy, ktorým zákon ukladá povinnosť starať sa aj o ochranu spotrebiteľa je veľa, ich úplný výpočet by bol veľmi dlhý. Gestorom štátnej spotrebiteľskej politiky je Ministerstvo hospodárstva SR. Do práv spotrebiteľov však priamo zasahujú aj iné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy – najvýznamnejšie Ministerstvo financií SR a jemu podriadené Správy finančnej kontroly. Popri novozriadenom Úrade pre reguláciu sieťových odvetví existujú aj iné špecializované štátne orgány, ako napríklad Slovenská energetická inšpekcia, Slovenská obchodná inšpekcia, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, Telekomunikačný úrad. Povinnosti na úseku ochrany spotrebiteľa (na trhoviskách) majú aj obecné a mestské úrady. Osobitné postavenie zákon pripisuje orgánom prokuratúry, ktoré sú povinné vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy na všetkých úsekoch – teda aj na úseku štátnej spotrebiteľskej politiky. Zosnulý poľský satirik Stanisław Jerzy Lec (1909 – 1966) by pravdepodobne poznamenal „Všetci chcú vaše dobro. Nedajte si ho vziať“.
V tepelnom hospodárstve sa každoročne otáčajú miliardy korún. Účty za teplo sú z roka na rok vyššie, rapídne pribúdajú spotrebitelia, ktorí ich už nevládzu platiť. Je len a len na spotrebiteľovi, či bude, alebo nebude za svoje spotrebiteľské práva bojovať. Združenia spotrebiteľov a iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľov sú totiž oprávnené riešenie sporov pri vybavovaní reklamácií len sprostredkovávať, zastupovať spotrebiteľov pri vybavovaní reklamácií nemôžu.
Ani odstránením tzv. krížových dotácií v cenách plynu, ani inými kúzlami, nezakryjú zodpovední holý fakt, že drvivá väčšina tepelných rozvodov na Slovensku je v dezolátnom stave (ich predpokladaná životnosť je 20 až 30 rokov), že straty tepla, ktoré v nich vznikajú, sú obrovské. Zodpovedných akoby tento stav nepálil, ich hlavnou starosťou je zamedziť odpájaniu sa spotrebiteľov od centrálnych zdrojov tepla. Údaje o účinnosti kotlov v centrálnych zdrojoch tepla, údaje o percentuálnych stratách v rozvodoch tepla, ale aj ostatné údaje potrebné ku určeniu maximálnej ceny tepla sú dnes chránené takmer ako štátne tajomstvo. Pre konečného spotrebiteľa tepla sú tieto údaje nedostupné.
Napriek tomu sú aj veci, ktoré sa pred konečným spotrebiteľom tepla nijako zatajiť nedajú. Napríklad také rozvody tepla. Stačí, že napadne trochu snehu a ihneď, aj bez atestu príslušnej odbornej agentúry vieme, že tu čosi nie je v poriadku. Počas prechádzky popri trase tepelného rozvodu môžeme pouvažovať o vzdialenosti svojho bytu od tzv. centrálneho zdroja tepla, o celkovej dĺžke tepelných rozvodov, o množstve paliva, ktoré bolo na vyhrievanie verejných priestranstiev spotrebované, o sumách, ktorými každoročne na vyhrievanie verejných priestranstiev prispievame, o otepľovaní zemskej atmosféry, o ekologickej politike nášho štátu, o ozónovej diere a iných podobných problémoch.
Je, alebo nie je teplo vyrobené vo vlastnom kotlíku lacnejšie, ako teplo odoberané z tzv. centrálneho zdroja ? Hľadanie odpovede na túto zásadnú otázku je jednoduchšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Hoci nevieme, z akých položiek sa cena tepla dodávaného z centrálneho zdroja skladá, ľahko si v starom vyúčtovaní nájdeme údaje o množstve gigajaulov spotrebovaných na vykurovanie nášho bytu, údaje o množstve nami spotrebovanej teplej úžitkovej vody i údaje o cene oboch týchto komodít. Jednoduchým výpočtom, si pomocou nižšieuvedených údajov môžeme vypočítať, koľko by sme boli vynaložili na výrobu rovnakého množstva tepla i teplej úžitkovej vody vo vlastnom turbo-kotlíku – napríklad v roku 2001.
Po zvládnutí tejto nenáročnej úlohy môžeme pristúpiť k výpočtu predpokladanej ceny tepla a teplej úžitkovej vody v budúcich rokoch. Rast cien zemného plynu až na úroveň cien v Európskej únii je už viac-menej istý, pričom nie je až také dôležité, či ku poslednému predpokladanému zvýšeniu cien plynu dôjde k 1.1.2004, alebo k inému dátumu. Isté je aj to, že popri zvyšovaní cien zemného plynu pre domácnosti, prebehne aj zvyšovanie cien zemného plynu pre podnikateľský sektor. Spoľahnúť sa môžeme aj na to, že súbežne so zvyšovaním cien zemného plynu pre podnikateľský sektor, prebehne aj zvyšovanie cien tepla pre domácnosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odhaduje, že priemerná cena tepla dodávaného z centrálnych zdrojov tepla sa od 1.1.2003 zvýši na 445 až 450 Sk/GJ [Hospodárske noviny – 8.11.2002].
Ak máte v byte zavedený zemný plyn, alebo máte aspoň možnosť pripojiť sa k plynárenskej sieti, zoberte do rúk ceruzku a počítajte. Vypočítajte si sami, čo je pre vás výhodnejšie. Odoberať naďalej teplo a teplú úžitkovú vodu z tzv. centrálneho zdroja tepla, alebo si radšej obstarať vlastný zdroj tepla a preťať pupočnú šnúru, ktorá vás spája s „regulovaným subjektom“?
♦ Výhrevnosť zemného plynu je 0,034 GJ/m3. To znamená, že v turbo-kotlíku s účinnosťou len 92 percent, získate spálením 1 m3 zemného plynu celkom 0,03128 GJ tepla. Na výrobu 1 GJ tepla v tom istom turbo-kotlíku potrebujete spáliť 31,97 m3 zemného plynu. Na našom trhu sú však bežne dostupné aj kotlíky s vyššou účinnosťou, pričom automatická regulácia týchto tepelných zariadení, s možnosťou ich naprogramovania je dnes samozrejmosťou (ich obstarávacia cena je približne 40 tis. Sk).
♦ O hospodárnej výrobe teplej úžitkovej vody môžeme hovoriť vtedy, keď sa na ohriatie 1 m3 studenej vody spotrebuje v priemere 0,21827 GJ tepla. V turbo-kotlíku s účinnosťou 92 % dodáte toto množstvo tepla do studenej vody spálením 6,98 m3 zemného plynu. Ak sa hodnota mernej spotreby tepla pohybuje vo „vašom“ centrálnom zdroji tepla tesne okolo hranice 0,21827 GJ/m3 (údaj o mernej spotrebe tepla by sa mal nachádzať vo vašom vyúčtovaní), môžete byť s hospodárnosťou výroby teplej úžitkovej vody spokojní.
♦ Cena zemného plynu pre domácnosti
Kategória odberu
(podľa ročnej spotreby)
1.2.2001 – 31.12.2002
od 1.1.2003
približná úroveň v EÚ
cena ZP
stála platba
cena ZP
stála platba
cena ZP
stála platba
0 – 200 m3
7,40 Sk/m3
8,60 Sk
9,90 Sk/m3
17,38 Sk
19,80 Sk/m3
34,76 Sk
201 – 1700 m3
5,10 Sk/m3
46,50 Sk
7,43 Sk/m3
58,63 Sk
14,86 Sk/m3
117,26 Sk
1701 – 6500 m3
4.40 Sk/m3
146,00 Sk
6,27 Sk/m3
222,26 Sk
12,54 Sk/m3
444,52 Sk
Poznámky :
- V kategórii odberu 0 – 200 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP len na varenie.
- V kategórii 201 – 1700 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP aj na výrobu TÚV.
- V kategórii 1701 – 6500 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP aj na vykurovanie.
- Približná úroveň cien zemného plynu v EÚ bola vypočítaná ako dvojnásobok ceny,
ktorá bude platiť od 1.1.2003.
Tento odhad bol urobený na základe vyhlásení zástupcov SPP, a.s. v masmédiach.
♦ Príklad
Spotrebiteľ, ktorý bude v roku 2003 používať turbo-kotlík umiestnený vo vlastnom byte, bude mať so zabezpečovaním tepla a TÚV pre svoju domácnosť takéto náklady :
- Ak spotrebuje na vykurovanie svojho bytu napríklad 40 GJ ročne, zaplatí za odobratý
zemný plyn spolu 8.018,08 Sk (40 GJ x 31,97 m3 ZP x 6,27 Sk/m3 = 8.018,08 Sk).
- Ak spotrebuje napríklad 50 m3 teplej úžitkovej vody, zaplatí za zemný plyn spotrebovaný
na jej ohriatie spolu 2.188,23 Sk (50 m3 TÚV x 6,98 m3 ZP x 6,27 Sk/m3 = 2.188,23 Sk).
- Okrem toho zaplatí spotrebiteľ svojmu dodávateľovi zemného plynu stále mesačné platby
vo výške spolu 2.667,12 Sk (12 mesiacov x 222,26 Sk = 2.667,12 Sk).
Dátum: 10.12.2002
Problematika dodávok tepla a teplej úžitkovej vody z tzv. centrálnych zdrojov tepla je pomerne zložitá a to mnohých od boja za svoje spotrebiteľské práva odrádza. Ako si overiť správnosť účtu za teplo a teplú úžitkovú vodu a ako sa proti neodôvodnene vysokým účtom brániť? Čiastočné odpovede na tieto dve otázky, ale tiež mnoho iných zaujímavostí o nezákonnom účtovaní retroaktívnych cien tepla, nájdete na www.teplo.exo.sk.
Výroba, výkup a rozvod tepla boli zaradené zákonom č. 276/2001 Z.z. medzi tzv. sieťové odvetvia, v ktorých bude vykonávať od 1.1.2003 reguláciu novozriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Od uvedeného dátumu bude tento úrad regulovať aj výrobu, výkup, tranzit a rozvod elektriny i plynu. Regulácia v ostatných sieťových odvetviach (napr. železničná doprava, vodné hospodárstvo, ropné hospodárstvo) ostáva naďalej v kompetencii jednotlivých ministerstiev (napr. ministerstva financií, ministerstva hospodárstva).
Ciele a zámery regulácie sieťových odvetví sú ušľachtilé a sú vyjadrené v dôvodovej správe k citovanému zákonu o regulácii v sieťových odvetviach doslova takto :
Cieľom ekonomickej regulácie sieťových odvetví je zabezpečenie toho, aby držitelia monopolu alebo dominantní dodávatelia fungovali efektívne a nezneužívali svoj trhový vplyv. V praxi to znamená, že by
· nemali účtovať ekonomicky neodôvodnené nadmerné ceny – ceny môžu byť nadmerné, pretože firma dosahuje nadnormálne zisky, alebo pretože jej náklady sú príliš vysoké (tzn. je neefektívna);
· mali mať príležitosť dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií;
· mali dodávať primeranú kvalitu služieb;
· mali plniť povinnosti stanovené v ich rozhodujúcich dokumentoch, ako sú licencie, koncesie alebo predpisy. Tieto zahŕňajú povinnosti reagovať na všetky primerané žiadosti o dodávku (zabezpečovať prístup tretích strán do sietí) a zachovávať jednotnú účtovaciu štruktúru pre spotrebiteľov vo všetkých oblastiach.
Hlavné zámery ekonomickej regulácie sú nasledovné :
· ochrana záujmov spotrebiteľov,
· podpora efektívnej prevádzky firiem a
· prilákanie investícií potrebných na optimálnu údržbu a rozvoj sektora.
Ako mieni novozaložený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví presadzovať tieto ušľachtilé ciele a zámery v praxi, naznačil jeho zástupca Ing. Karol Dvorák v relácii Popoludnie s rozhlasom, ktorá bola odvysielaná 5.11.2002 na rozhlasovej stanici Slovensko 1. V odpovedi na priamu otázku moderátora, či bude novozaložený úrad garanciou, že ceny tepla sa už spätne určovať nebudú, že ceny tepla platné od 1.1.2003 budú určené najneskôr do 31.12.2002, uviedol : „predpokladám, že v priebehu januára by vlastne každý odberateľ mohol byť a mal by byť informovaný o cenách tepla, ktoré bude za svoj odber platiť.“ Teda opäť mnohí z nás nebudú začiatkom budúceho roku vedieť, akú maximálnu cenu tepla, pre toho „nášho“ dodávateľa tepla štát určil. Opäť mnohí z nás nebudú vedieť, akú maximálnu cenu má tovar (teplo a teplá úžitková voda), ktorý práve odoberajú. Zdá sa, že webová stránka www.teplo.exo.sk, poukazujúca na nezákonnosť retroaktívnych cien tepla, bude ešte dlho aktuálna.
V spomenutej relácii sa poslucháči tiež dozvedeli, že „Regulačný úrad bude rozhodnutia o cenách publikovať tak, aby boli verejne prístupné všetkým, ktorých sa to dotýka.“ Kde budú tieto rozhodnutia úradu o maximálnych cenách tepla publikované, o tom sa zástupca regulačného úradu nezmienil – pravdepodobne ide o problém, ktorý úrad konštituovaný dňom 1.8.2001 ešte nestihol vyriešiť. V tejto súvislosti hodno spomenúť, že na Slovensku pôsobí v oblasti zásobovania s teplom asi 1300 regulovaných subjektov. Tieto subjekty spravujú spolu niekoľko tisíc tzv. centrálnych zdrojov tepla, pričom maximálnu cenu tepla musí regulačný úrad určiť pre každý centrálny zdroj tepla osobitne. Hoci Ing. Karol Dvorák priznal, že tieto subjekty dnes (5.11.2002) ešte nepoznajú všetky zložky ceny tepla (napr. ceny elektriny a ceny zemného plynu), predpokladá, že regulované subjekty budú schopné včas predložiť návrh kalkulácie ceny tepla a „úrad urobí všetko preto, aby tieto regulované subjekty mali do konca roku ceny určené“. Tomu možno veriť, pretože v tejto regulovanej oblasti neide len o milióny (spotrebiteľov), ale aj o miliardy (korún).
Orgánov verejnej správy, ktorým zákon ukladá povinnosť starať sa aj o ochranu spotrebiteľa je veľa, ich úplný výpočet by bol veľmi dlhý. Gestorom štátnej spotrebiteľskej politiky je Ministerstvo hospodárstva SR. Do práv spotrebiteľov však priamo zasahujú aj iné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy – najvýznamnejšie Ministerstvo financií SR a jemu podriadené Správy finančnej kontroly. Popri novozriadenom Úrade pre reguláciu sieťových odvetví existujú aj iné špecializované štátne orgány, ako napríklad Slovenská energetická inšpekcia, Slovenská obchodná inšpekcia, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, Telekomunikačný úrad. Povinnosti na úseku ochrany spotrebiteľa (na trhoviskách) majú aj obecné a mestské úrady. Osobitné postavenie zákon pripisuje orgánom prokuratúry, ktoré sú povinné vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy na všetkých úsekoch – teda aj na úseku štátnej spotrebiteľskej politiky. Zosnulý poľský satirik Stanisław Jerzy Lec (1909 – 1966) by pravdepodobne poznamenal „Všetci chcú vaše dobro. Nedajte si ho vziať“.
V tepelnom hospodárstve sa každoročne otáčajú miliardy korún. Účty za teplo sú z roka na rok vyššie, rapídne pribúdajú spotrebitelia, ktorí ich už nevládzu platiť. Je len a len na spotrebiteľovi, či bude, alebo nebude za svoje spotrebiteľské práva bojovať. Združenia spotrebiteľov a iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľov sú totiž oprávnené riešenie sporov pri vybavovaní reklamácií len sprostredkovávať, zastupovať spotrebiteľov pri vybavovaní reklamácií nemôžu.
Ani odstránením tzv. krížových dotácií v cenách plynu, ani inými kúzlami, nezakryjú zodpovední holý fakt, že drvivá väčšina tepelných rozvodov na Slovensku je v dezolátnom stave (ich predpokladaná životnosť je 20 až 30 rokov), že straty tepla, ktoré v nich vznikajú, sú obrovské. Zodpovedných akoby tento stav nepálil, ich hlavnou starosťou je zamedziť odpájaniu sa spotrebiteľov od centrálnych zdrojov tepla. Údaje o účinnosti kotlov v centrálnych zdrojoch tepla, údaje o percentuálnych stratách v rozvodoch tepla, ale aj ostatné údaje potrebné ku určeniu maximálnej ceny tepla sú dnes chránené takmer ako štátne tajomstvo. Pre konečného spotrebiteľa tepla sú tieto údaje nedostupné.
Napriek tomu sú aj veci, ktoré sa pred konečným spotrebiteľom tepla nijako zatajiť nedajú. Napríklad také rozvody tepla. Stačí, že napadne trochu snehu a ihneď, aj bez atestu príslušnej odbornej agentúry vieme, že tu čosi nie je v poriadku. Počas prechádzky popri trase tepelného rozvodu môžeme pouvažovať o vzdialenosti svojho bytu od tzv. centrálneho zdroja tepla, o celkovej dĺžke tepelných rozvodov, o množstve paliva, ktoré bolo na vyhrievanie verejných priestranstiev spotrebované, o sumách, ktorými každoročne na vyhrievanie verejných priestranstiev prispievame, o otepľovaní zemskej atmosféry, o ekologickej politike nášho štátu, o ozónovej diere a iných podobných problémoch.
Je, alebo nie je teplo vyrobené vo vlastnom kotlíku lacnejšie, ako teplo odoberané z tzv. centrálneho zdroja ? Hľadanie odpovede na túto zásadnú otázku je jednoduchšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Hoci nevieme, z akých položiek sa cena tepla dodávaného z centrálneho zdroja skladá, ľahko si v starom vyúčtovaní nájdeme údaje o množstve gigajaulov spotrebovaných na vykurovanie nášho bytu, údaje o množstve nami spotrebovanej teplej úžitkovej vody i údaje o cene oboch týchto komodít. Jednoduchým výpočtom, si pomocou nižšieuvedených údajov môžeme vypočítať, koľko by sme boli vynaložili na výrobu rovnakého množstva tepla i teplej úžitkovej vody vo vlastnom turbo-kotlíku – napríklad v roku 2001.
Po zvládnutí tejto nenáročnej úlohy môžeme pristúpiť k výpočtu predpokladanej ceny tepla a teplej úžitkovej vody v budúcich rokoch. Rast cien zemného plynu až na úroveň cien v Európskej únii je už viac-menej istý, pričom nie je až také dôležité, či ku poslednému predpokladanému zvýšeniu cien plynu dôjde k 1.1.2004, alebo k inému dátumu. Isté je aj to, že popri zvyšovaní cien zemného plynu pre domácnosti, prebehne aj zvyšovanie cien zemného plynu pre podnikateľský sektor. Spoľahnúť sa môžeme aj na to, že súbežne so zvyšovaním cien zemného plynu pre podnikateľský sektor, prebehne aj zvyšovanie cien tepla pre domácnosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odhaduje, že priemerná cena tepla dodávaného z centrálnych zdrojov tepla sa od 1.1.2003 zvýši na 445 až 450 Sk/GJ [Hospodárske noviny – 8.11.2002].
Ak máte v byte zavedený zemný plyn, alebo máte aspoň možnosť pripojiť sa k plynárenskej sieti, zoberte do rúk ceruzku a počítajte. Vypočítajte si sami, čo je pre vás výhodnejšie. Odoberať naďalej teplo a teplú úžitkovú vodu z tzv. centrálneho zdroja tepla, alebo si radšej obstarať vlastný zdroj tepla a preťať pupočnú šnúru, ktorá vás spája s „regulovaným subjektom“?
♦ Výhrevnosť zemného plynu je 0,034 GJ/m3. To znamená, že v turbo-kotlíku s účinnosťou len 92 percent, získate spálením 1 m3 zemného plynu celkom 0,03128 GJ tepla. Na výrobu 1 GJ tepla v tom istom turbo-kotlíku potrebujete spáliť 31,97 m3 zemného plynu. Na našom trhu sú však bežne dostupné aj kotlíky s vyššou účinnosťou, pričom automatická regulácia týchto tepelných zariadení, s možnosťou ich naprogramovania je dnes samozrejmosťou (ich obstarávacia cena je približne 40 tis. Sk).
♦ O hospodárnej výrobe teplej úžitkovej vody môžeme hovoriť vtedy, keď sa na ohriatie 1 m3 studenej vody spotrebuje v priemere 0,21827 GJ tepla. V turbo-kotlíku s účinnosťou 92 % dodáte toto množstvo tepla do studenej vody spálením 6,98 m3 zemného plynu. Ak sa hodnota mernej spotreby tepla pohybuje vo „vašom“ centrálnom zdroji tepla tesne okolo hranice 0,21827 GJ/m3 (údaj o mernej spotrebe tepla by sa mal nachádzať vo vašom vyúčtovaní), môžete byť s hospodárnosťou výroby teplej úžitkovej vody spokojní.
♦ Cena zemného plynu pre domácnosti
Kategória odberu
(podľa ročnej spotreby)
1.2.2001 – 31.12.2002
od 1.1.2003
približná úroveň v EÚ
cena ZP
stála platba
cena ZP
stála platba
cena ZP
stála platba
0 – 200 m3
7,40 Sk/m3
8,60 Sk
9,90 Sk/m3
17,38 Sk
19,80 Sk/m3
34,76 Sk
201 – 1700 m3
5,10 Sk/m3
46,50 Sk
7,43 Sk/m3
58,63 Sk
14,86 Sk/m3
117,26 Sk
1701 – 6500 m3
4.40 Sk/m3
146,00 Sk
6,27 Sk/m3
222,26 Sk
12,54 Sk/m3
444,52 Sk
Poznámky :
- V kategórii odberu 0 – 200 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP len na varenie.
- V kategórii 201 – 1700 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP aj na výrobu TÚV.
- V kategórii 1701 – 6500 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP aj na vykurovanie.
- Približná úroveň cien zemného plynu v EÚ bola vypočítaná ako dvojnásobok ceny,
ktorá bude platiť od 1.1.2003.
Tento odhad bol urobený na základe vyhlásení zástupcov SPP, a.s. v masmédiach.
♦ Príklad
Spotrebiteľ, ktorý bude v roku 2003 používať turbo-kotlík umiestnený vo vlastnom byte, bude mať so zabezpečovaním tepla a TÚV pre svoju domácnosť takéto náklady :
- Ak spotrebuje na vykurovanie svojho bytu napríklad 40 GJ ročne, zaplatí za odobratý
zemný plyn spolu 8.018,08 Sk (40 GJ x 31,97 m3 ZP x 6,27 Sk/m3 = 8.018,08 Sk).
- Ak spotrebuje napríklad 50 m3 teplej úžitkovej vody, zaplatí za zemný plyn spotrebovaný
na jej ohriatie spolu 2.188,23 Sk (50 m3 TÚV x 6,98 m3 ZP x 6,27 Sk/m3 = 2.188,23 Sk).
- Okrem toho zaplatí spotrebiteľ svojmu dodávateľovi zemného plynu stále mesačné platby
vo výške spolu 2.667,12 Sk (12 mesiacov x 222,26 Sk = 2.667,12 Sk).
Dátum: 10.12.2002
utorok 27. novembra 2007
On-line štúdium ochrany spotrebiteľa
Projekt DOLCETA je nová on-line forma spotrebiteľského vzdelávania, ktorú finančne podporila Európska komisia, Generálne riaditeľstvo ochrany zdravia a spotrebiteľa. Názov projektu je akronymom odvodený z anglického názvu „Development of Online Consumer Education Tools for Adults- Rozvoj online vzdelávacích nástrojov spotrebiteľa pre dospelých“. Webová stránka projektu http://www.dolceta.net/ je zdrojom informácií a materiálov o spotrebiteľských otázkach, vytvorená v národných jazykoch 27 členských krajín Európskej Únie. Na stránke projektu môžu spotrebitelia získať informácie, poradenstvo a školenia, aby mohli porovnávať výrobky a služby, rozhodovať o nakupovaní a obraňovať svoje práva spotrebiteľov. Právne a praktické informácie sú adaptované na národné charakteristiky každej krajiny. Webová stránka sa zameriava na najčastejšie kladené otázky a problematické situácie z každodenného života spotrebiteľov. Cvičenia a príklady sú sprevádzané teoretickými vysvetleniami, aby umožnili lepšie porozumieť daným informáciám. Pre hlbšie pochopenie vedomostí o špecifických témach poskytuje webová stránka odkazy na iné webové stránky. Informácie môžu byť využité na neformálne on-line štúdium pre spotrebiteľov alebo
pre školiteľov na kurzoch a seminároch.
Na webovej stránke sú dva moduly. V module Spotrebiteľské práva sú umiestnené informácie k témam Obchodné zmluvy, Označovanie cien, Predaj na diaľku, Reklama, Bezpečnosť výrobkov a služieb, Urovnávanie sporov, Jednotný trh a Špecifické otázky. Modul Finančné služby sa zaoberá finančnými službami pre spotrebiteľov v šiestich témach: Spotrebiteľský úver, Hypotéky, Vedenie bankového účtu, Spôsoby platieb, Sporenie a Investovanie. Všetky informácie sú rozložené do troch úrovní zložitosti: úroveň jeden majú základné informácie, úroveň dva detailnejšie informácie, úroveň tri špecializované informácie.
Webová stránka môže byť tiež použitá ako pedagogický nástroj pre trénerov a učiteľov. V príručke pre trénerov sú informácie a odporúčania vhodné pre vzdelávacie inštitúcie a pre osoby pracujúce s učiacimi sa. Príručka môže byť využitá v školách pre 15-18 ročných študentov na občianskom vzdelávaní. Návody v príručke povzbudzujú učiteľov do využívania interaktívnych metód a využívania internetu vo vyučovaní. Obsahom príručky sú aktivity a učebný plán, ktoré môžu byť využité v témach aj vtedy, keď učiteľ nie je dobre oboznámený s prácou na internete. Ak si školitelia prajú skúmať ďalšie otázky, na konci príručky sú uvedené niektoré webové stránky a odkazy na dané materiály. Moduly nie sú kurzom, ale skôr prídavným materiálom pre špecifické témy spotrebiteľských otázok.
V obsahu modulov sú dva až tri odseky spotrebiteľských informácií, krátky, interaktívny, viacnásobný výber testu na konci každej jednotky, slovník a odkazy na ďalšie webové stránky. E- learning môže byť ústrednou témou, alebo prídavnou aktivitou. Úspech záleží nielen od kvality materiálu, ale najmä od toho, ako učiteľ spojí činnosť poslucháčov s vyučovacími aktivitami. Materiál v úrovni jedna by nemusel byť použitý iba ako prezentačný, ale môže byť využitý pri príprave pracovných listov, scenárov a iných aktivít. V konkrétnych príkladoch sú uvedené ukážky rôznych druhov metód a aktivít ich využitia. V ukážkach sú príklady aktivít ako prechádzať z jednej úrovne do druhej, ako využívať transfer a hodnotenie naučeného, čo by mal spotrebiteľ vedieť a urobiť skôr než podpíše zmluvu, a čo by mal vedieť o rodinnom rozpočte a účtoch v bankách, atď.
Tréneri a učitelia, ktorí pracujú v školách, neformálnom vzdelávaní, v komunitných centrách, v centrách pre vzdelávanie dospelých, v mimovládnych organizáciách nájdu na tejto webovej stránke nielen užitočné informácie, ale aj nástroj na presadzovanie svojich práv do praxe každodenného života.
Zdroj informácií: http://www.dolceta.net/
Mgr. Božena Stašenková, Učiteľské noviny č.6
pre školiteľov na kurzoch a seminároch.
Na webovej stránke sú dva moduly. V module Spotrebiteľské práva sú umiestnené informácie k témam Obchodné zmluvy, Označovanie cien, Predaj na diaľku, Reklama, Bezpečnosť výrobkov a služieb, Urovnávanie sporov, Jednotný trh a Špecifické otázky. Modul Finančné služby sa zaoberá finančnými službami pre spotrebiteľov v šiestich témach: Spotrebiteľský úver, Hypotéky, Vedenie bankového účtu, Spôsoby platieb, Sporenie a Investovanie. Všetky informácie sú rozložené do troch úrovní zložitosti: úroveň jeden majú základné informácie, úroveň dva detailnejšie informácie, úroveň tri špecializované informácie.
Webová stránka môže byť tiež použitá ako pedagogický nástroj pre trénerov a učiteľov. V príručke pre trénerov sú informácie a odporúčania vhodné pre vzdelávacie inštitúcie a pre osoby pracujúce s učiacimi sa. Príručka môže byť využitá v školách pre 15-18 ročných študentov na občianskom vzdelávaní. Návody v príručke povzbudzujú učiteľov do využívania interaktívnych metód a využívania internetu vo vyučovaní. Obsahom príručky sú aktivity a učebný plán, ktoré môžu byť využité v témach aj vtedy, keď učiteľ nie je dobre oboznámený s prácou na internete. Ak si školitelia prajú skúmať ďalšie otázky, na konci príručky sú uvedené niektoré webové stránky a odkazy na dané materiály. Moduly nie sú kurzom, ale skôr prídavným materiálom pre špecifické témy spotrebiteľských otázok.
V obsahu modulov sú dva až tri odseky spotrebiteľských informácií, krátky, interaktívny, viacnásobný výber testu na konci každej jednotky, slovník a odkazy na ďalšie webové stránky. E- learning môže byť ústrednou témou, alebo prídavnou aktivitou. Úspech záleží nielen od kvality materiálu, ale najmä od toho, ako učiteľ spojí činnosť poslucháčov s vyučovacími aktivitami. Materiál v úrovni jedna by nemusel byť použitý iba ako prezentačný, ale môže byť využitý pri príprave pracovných listov, scenárov a iných aktivít. V konkrétnych príkladoch sú uvedené ukážky rôznych druhov metód a aktivít ich využitia. V ukážkach sú príklady aktivít ako prechádzať z jednej úrovne do druhej, ako využívať transfer a hodnotenie naučeného, čo by mal spotrebiteľ vedieť a urobiť skôr než podpíše zmluvu, a čo by mal vedieť o rodinnom rozpočte a účtoch v bankách, atď.
Tréneri a učitelia, ktorí pracujú v školách, neformálnom vzdelávaní, v komunitných centrách, v centrách pre vzdelávanie dospelých, v mimovládnych organizáciách nájdu na tejto webovej stránke nielen užitočné informácie, ale aj nástroj na presadzovanie svojich práv do praxe každodenného života.
Zdroj informácií: http://www.dolceta.net/
Mgr. Božena Stašenková, Učiteľské noviny č.6
Mladí sa učia narábať so svojimi peniazmi
Dajú sa ciele spoločnej európskej politiky realizovať v školách na Slovensku bez toho, aby boli otrávení učitelia, znudení žiaci a s osobným záujmom sa uskutočňovali zaujímavé činnosti? Tí učitelia a žiaci základných a stredných škôl, ktorí sa zapájajú do súťaže „Spotreba pre život“ to potvrdzujú svojimi osobnými vyjadreniami rovnako ako aj prezentovanými výsledkami. A aj keď spotrebiteľské vzdelávanie na Slovensku nemá dlhoročné tradície, ktoré by boli porovnateľné s krajinami s vyspelou trhovou ekonomikou, spomedzi nových členských krajín si drží primát v tom, že už 10 rokov organizuje národnú súťaž mladých spotrebiteľov a 7 rokov má táto súťaž aj medzinárodné pokračovanie s Českou republikou a Poľskou republikou.
Cieľom súťaže „Spotrebiteľská výchova - Spotreba pre život“ je podporovať záujem žiakov základných a stredných škôl o poznanie roly spotrebiteľa v trhovej ekonomike a umožniť im príťažlivou formou nadobúdať zručnosti potrebné k racionálnemu rozhodovaniu o svojich finančných zdrojoch, k riešeniu spotrebiteľských problémov a ovplyvňovaniu politiky s cieľom presadiť v nej svoje práva a záujmy.
Motto súťaže sa každoročne mení podľa aktuálnych problémov spotrebiteľov. Súťaž začína vyhlásením ústrednej témy, pokračuje tvorbou časopisov, odovzdaním časopisov do určeného termínu a končí medzinárodným kolom, ktoré sa uskutočňuje na Slovensku. Trojčlenné družstvá žiakov tvoria spotrebiteľský časopis, ktorý je určený mladým spotrebiteľom.
. V časopisoch nie sú dôležité informácie, ktoré môžu žiaci získať z rozličných zdrojov. Najcennejšie sú vlastné názory a stanoviská žiakov, príklady z každodenného života spotrebiteľov, výsledky vlastných spotrebiteľských prieskumov, skúseností s riešením problémov v komunikácii s ďalšími inštitúciami, pozorovania zo života spotrebiteľov v obci, meste, regióne, jednotlivých štátoch ... Tak ako u všetkých časopisov je dôležitá žánrová pestrosť, spojenie obsahu a grafického vyjadrenia, nápaditosť v ilustráciách. Práca na tvorbe časopisu je kolektívnou prácou žiakov a potrebná je navigácia učiteľom ( v niektorých školách vedúcim klubu mladých spotrebiteľov). Tvorba časopisu začína zberom a triedením informácií z novín, časopisov, odbornej literatúry, alebo z internetu. Nasleduje výber hlavných tém na spracovanie príspevkov, komunikácia so spolužiakmi, inštitúciami, podnikateľmi, atď. Tvorcovia súťažných časopisov robia prieskumy, interview, upozorňujú na problémy z každodenného života spotrebiteľov a hľadajú ich riešenie v zákonoch, v komunikácii s kompetentnými orgánmi. V praktickej činnosti spájajú teóriu a prax a získajú zručnosti, ktoré neskôr využijú vo svojom živote ako aktívni a zodpovední občania. Prostredníctvom prípravy na súťaž sa žiaci stávajú informovanými a vzdelanými spotrebiteľmi, ktorí už v škole sa stávajú spotrebiteľskými „ ombudsmanmi “ pre riešenie spotrebiteľských problémov svojich spolužiakov, rodičov, učiteľov, známych...
Časopisy vyhodnocuje odborná komisia zložená zo zástupcov orgánov novinárov, učiteľov, spotrebiteľských organizácií a odborníkov na príslušnú oblasť, ktorá je vyhlásená ako téma roka. Medzi hlavné kritériá hodnotenia patria odborná správnosť v predstavovaní spotrebiteľských tém, zaujímavosť a zrozumiteľnosť jednotlivých príspevkov v časopise a spojenie teórie a praxe prostredníctvom vlastných skúseností. Hodnotné sú články odhaľujúce aktuálne spotrebiteľské problémy, pokusy o ich analýzu a odkrývanie skutočností skrytých pred pohľadmi spotrebiteľov, či návrhy riešenia problémov. Výsledkom tejto aktívnej práce sú časopisy, ktoré majú vysokú hodnotu v podobe spracovanej spotrebiteľskej problematiky. Mnohé časopisy majú nielen hodnotný obsah, ale aj vysokú grafickú hodnotu a môžu konkurovať originálnym časopisom na trhu.
10. ročník tejto súťaže sa už tradične uskutočnil v Starej Ľubovni: Súťaž, ktorú podporuje Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo školstva SR podporila svojou účasťou aj Ing. Zita Pleštinská, poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá pracuje vo Výbore vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa.
Trojčlenné družstvá žiakov zo základných a stredných škôl z Českej republiky, Poľska a Slovenskej republiky v tomto roku tvorili časopisy na tému „Spotrebiteľ a zdravie“. Cieľom tohto ročníka súťaže bolo podporovať záujem mladých ľudí o sebavýchovu v oblasti zdravia, zamerať na prevenciu chorôb a obezity, podporiť nadobúdanie návykov zdravej výživy a fyzikálnych aktivít. Kým v roku 1997 mala súťaž rozmery v hraniciach okresu, súťaž postupne naberala na popularite, pridali sa žiaci z Poľska Čiech. V tomto roku z 55 časopisov bolo 29 v inom, než slovenskom jazyku. Aj keď niektoré z prác nevystihli úplne presne základnú ideu tohto ročníka (Spotrebiteľ a zdravie), vo všeobecnosti sa dala ich úroveň, podľa slov predsedníčky poroty Márie Dreveňákovej z Košíc, hodnotiť ako veľmi vysoká. Úroveň kvality spracovania súťažnej témy a časopisov všeobecne každoročne zdvíhajú žiaci a školy, ktoré sa jej opakovane zúčastňujú ( Základná škola na Komenského ul v Starej Ľubovni, Základná škola P. K. Hostinského v Rožňave, Gymnázium vo Vrábľoch). Dosiahnutou kvalitou časopisov nezaostali ani školy, ktoré súťažili po prvýkrát – Obchodná akadémia v Poprade, Gymnázium v Želiezovciach a Stredné odborné učilište v Brezne.
Žiaci zo Stredného odborného učilišťa na Mládežníckej ulici v Brezne prišli po prvýkrát a svojim časopisom si vyslúžili najcennejšiu trofej súťaže – účasť na exkurzii do Európskeho parlamentu a Európskej komisie v Bruseli. Podľa slov žiakov sa rozhodli zapojiť do súťaže z veľmi prostého dôvodu - ako budúci predajcovia, hostinskí, čašníci či servírky budú mať totiž k spotrebiteľovi veľmi, veľmi blízko.
Zita Pleštinská, poslankyňa Europarlamentu neskrývala nadšenie z kvality prezentovaných súťažných časopisov a skutočnosti, že naše školy a učitelia sú schopní pripraviť informovaných a sebavedomých spotrebiteľov. „Európskeho spotrebiteľa totiž vychováme len vtedy, keď už v škole bude vedieť, o čom sú spotrebiteľské práva a povinnosti. Podporovať záujem mladých ľudí o túto oblasť sebavzdelávania je dôležitou úlohou, ktorú v stratégii spotrebiteľskej politiky ukladá Európska komisia všetkým členským štátom. “
Tri víťazné tímy v júni tohto roku och krajín navštívili v Bruseli Európsku komisiu a Európsky parlament. Do Bruselu spoločne cestovali traja študenti a pedagóg z SOU Brezno, zo Združenia stredných škôl v Gorliciach v Poľsku a z Gymnázia v Jihlave, v Českej republike. Na stretnutí v sídle Generálneho direktoriátu ochrany zdravia a spotrebiteľa ( DG SANCO) sa dozvedeli podobnejšie o činnosti Európskej komisie, prezreli si film o aktivitách Komisie na úseku bezpečnosti a v diskusii sa dozvedeli zaujímavé skutočnosti o potrebe vzdelávania spotrebiteľov. V sídle Európskeho parlamentu bola žiakom a učiteľom predstavená činnosť jednotlivých frakcií a aktivity slovenských poslancov. Nezabudnuteľnou skúsenosťou určite bola možnosť zasadnúť do poslaneckých lavíc v miestach, kde sedia slovenskí poslanci. Jeden deň mali vyhradení na prehliadku pamätihodností Bruselu.
Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska ako hlavný organizátor súťaže z najlepších príspevkov z časopisov zostavila a vydala zborník Spotrebiteľské okno. Tento časopis, ale aj ďalšie materiály potrebné pre prípravu na súťaž si môžu školy bezplatne objednať, respektíve nájsť na internete na adrese : http://www.spotrebiteliask.sk/. Keďže príprava na súťaž nie je jednorazovou záležitosťou, môžeme odporúčať, aby školy v príprave na súťaž využili formu záujmového vzdelávania žiakov - vzdelávacie poukazy. Pri niektorých školách pracujú už od roku 1997 Spotrebiteľské kluby, ktoré vedú učitelia s pomocou členov spotrebiteľských organizácií.
Cieľom súťaže „Spotrebiteľská výchova - Spotreba pre život“ je podporovať záujem žiakov základných a stredných škôl o poznanie roly spotrebiteľa v trhovej ekonomike a umožniť im príťažlivou formou nadobúdať zručnosti potrebné k racionálnemu rozhodovaniu o svojich finančných zdrojoch, k riešeniu spotrebiteľských problémov a ovplyvňovaniu politiky s cieľom presadiť v nej svoje práva a záujmy.
Motto súťaže sa každoročne mení podľa aktuálnych problémov spotrebiteľov. Súťaž začína vyhlásením ústrednej témy, pokračuje tvorbou časopisov, odovzdaním časopisov do určeného termínu a končí medzinárodným kolom, ktoré sa uskutočňuje na Slovensku. Trojčlenné družstvá žiakov tvoria spotrebiteľský časopis, ktorý je určený mladým spotrebiteľom.
. V časopisoch nie sú dôležité informácie, ktoré môžu žiaci získať z rozličných zdrojov. Najcennejšie sú vlastné názory a stanoviská žiakov, príklady z každodenného života spotrebiteľov, výsledky vlastných spotrebiteľských prieskumov, skúseností s riešením problémov v komunikácii s ďalšími inštitúciami, pozorovania zo života spotrebiteľov v obci, meste, regióne, jednotlivých štátoch ... Tak ako u všetkých časopisov je dôležitá žánrová pestrosť, spojenie obsahu a grafického vyjadrenia, nápaditosť v ilustráciách. Práca na tvorbe časopisu je kolektívnou prácou žiakov a potrebná je navigácia učiteľom ( v niektorých školách vedúcim klubu mladých spotrebiteľov). Tvorba časopisu začína zberom a triedením informácií z novín, časopisov, odbornej literatúry, alebo z internetu. Nasleduje výber hlavných tém na spracovanie príspevkov, komunikácia so spolužiakmi, inštitúciami, podnikateľmi, atď. Tvorcovia súťažných časopisov robia prieskumy, interview, upozorňujú na problémy z každodenného života spotrebiteľov a hľadajú ich riešenie v zákonoch, v komunikácii s kompetentnými orgánmi. V praktickej činnosti spájajú teóriu a prax a získajú zručnosti, ktoré neskôr využijú vo svojom živote ako aktívni a zodpovední občania. Prostredníctvom prípravy na súťaž sa žiaci stávajú informovanými a vzdelanými spotrebiteľmi, ktorí už v škole sa stávajú spotrebiteľskými „ ombudsmanmi “ pre riešenie spotrebiteľských problémov svojich spolužiakov, rodičov, učiteľov, známych...
Časopisy vyhodnocuje odborná komisia zložená zo zástupcov orgánov novinárov, učiteľov, spotrebiteľských organizácií a odborníkov na príslušnú oblasť, ktorá je vyhlásená ako téma roka. Medzi hlavné kritériá hodnotenia patria odborná správnosť v predstavovaní spotrebiteľských tém, zaujímavosť a zrozumiteľnosť jednotlivých príspevkov v časopise a spojenie teórie a praxe prostredníctvom vlastných skúseností. Hodnotné sú články odhaľujúce aktuálne spotrebiteľské problémy, pokusy o ich analýzu a odkrývanie skutočností skrytých pred pohľadmi spotrebiteľov, či návrhy riešenia problémov. Výsledkom tejto aktívnej práce sú časopisy, ktoré majú vysokú hodnotu v podobe spracovanej spotrebiteľskej problematiky. Mnohé časopisy majú nielen hodnotný obsah, ale aj vysokú grafickú hodnotu a môžu konkurovať originálnym časopisom na trhu.
10. ročník tejto súťaže sa už tradične uskutočnil v Starej Ľubovni: Súťaž, ktorú podporuje Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo školstva SR podporila svojou účasťou aj Ing. Zita Pleštinská, poslankyňa Európskeho parlamentu, ktorá pracuje vo Výbore vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa.
Trojčlenné družstvá žiakov zo základných a stredných škôl z Českej republiky, Poľska a Slovenskej republiky v tomto roku tvorili časopisy na tému „Spotrebiteľ a zdravie“. Cieľom tohto ročníka súťaže bolo podporovať záujem mladých ľudí o sebavýchovu v oblasti zdravia, zamerať na prevenciu chorôb a obezity, podporiť nadobúdanie návykov zdravej výživy a fyzikálnych aktivít. Kým v roku 1997 mala súťaž rozmery v hraniciach okresu, súťaž postupne naberala na popularite, pridali sa žiaci z Poľska Čiech. V tomto roku z 55 časopisov bolo 29 v inom, než slovenskom jazyku. Aj keď niektoré z prác nevystihli úplne presne základnú ideu tohto ročníka (Spotrebiteľ a zdravie), vo všeobecnosti sa dala ich úroveň, podľa slov predsedníčky poroty Márie Dreveňákovej z Košíc, hodnotiť ako veľmi vysoká. Úroveň kvality spracovania súťažnej témy a časopisov všeobecne každoročne zdvíhajú žiaci a školy, ktoré sa jej opakovane zúčastňujú ( Základná škola na Komenského ul v Starej Ľubovni, Základná škola P. K. Hostinského v Rožňave, Gymnázium vo Vrábľoch). Dosiahnutou kvalitou časopisov nezaostali ani školy, ktoré súťažili po prvýkrát – Obchodná akadémia v Poprade, Gymnázium v Želiezovciach a Stredné odborné učilište v Brezne.
Žiaci zo Stredného odborného učilišťa na Mládežníckej ulici v Brezne prišli po prvýkrát a svojim časopisom si vyslúžili najcennejšiu trofej súťaže – účasť na exkurzii do Európskeho parlamentu a Európskej komisie v Bruseli. Podľa slov žiakov sa rozhodli zapojiť do súťaže z veľmi prostého dôvodu - ako budúci predajcovia, hostinskí, čašníci či servírky budú mať totiž k spotrebiteľovi veľmi, veľmi blízko.
Zita Pleštinská, poslankyňa Europarlamentu neskrývala nadšenie z kvality prezentovaných súťažných časopisov a skutočnosti, že naše školy a učitelia sú schopní pripraviť informovaných a sebavedomých spotrebiteľov. „Európskeho spotrebiteľa totiž vychováme len vtedy, keď už v škole bude vedieť, o čom sú spotrebiteľské práva a povinnosti. Podporovať záujem mladých ľudí o túto oblasť sebavzdelávania je dôležitou úlohou, ktorú v stratégii spotrebiteľskej politiky ukladá Európska komisia všetkým členským štátom. “
Tri víťazné tímy v júni tohto roku och krajín navštívili v Bruseli Európsku komisiu a Európsky parlament. Do Bruselu spoločne cestovali traja študenti a pedagóg z SOU Brezno, zo Združenia stredných škôl v Gorliciach v Poľsku a z Gymnázia v Jihlave, v Českej republike. Na stretnutí v sídle Generálneho direktoriátu ochrany zdravia a spotrebiteľa ( DG SANCO) sa dozvedeli podobnejšie o činnosti Európskej komisie, prezreli si film o aktivitách Komisie na úseku bezpečnosti a v diskusii sa dozvedeli zaujímavé skutočnosti o potrebe vzdelávania spotrebiteľov. V sídle Európskeho parlamentu bola žiakom a učiteľom predstavená činnosť jednotlivých frakcií a aktivity slovenských poslancov. Nezabudnuteľnou skúsenosťou určite bola možnosť zasadnúť do poslaneckých lavíc v miestach, kde sedia slovenskí poslanci. Jeden deň mali vyhradení na prehliadku pamätihodností Bruselu.
Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska ako hlavný organizátor súťaže z najlepších príspevkov z časopisov zostavila a vydala zborník Spotrebiteľské okno. Tento časopis, ale aj ďalšie materiály potrebné pre prípravu na súťaž si môžu školy bezplatne objednať, respektíve nájsť na internete na adrese : http://www.spotrebiteliask.sk/. Keďže príprava na súťaž nie je jednorazovou záležitosťou, môžeme odporúčať, aby školy v príprave na súťaž využili formu záujmového vzdelávania žiakov - vzdelávacie poukazy. Pri niektorých školách pracujú už od roku 1997 Spotrebiteľské kluby, ktoré vedú učitelia s pomocou členov spotrebiteľských organizácií.
Mgr Božena Stašenková, Učiteľské noviny č.6
Praktický diár pre všetkých európskych školákov i učiteľov
„Spotrebitelia potrebujú skutočný výber, vhodné informácie, ale aj dôveru pochádzajúcu z efektívnej podpory, ktorú zabezpečujú jednotlivé štáty Európskej únie.“ To sú základné ciele Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2007-2013, ktorú prijala Európska únia v marci tohto roku. Medzi priority spotrebiteľskej politiky boli zaradené vzdelávanie spotrebiteľov, ktorých príprava je rovnako dôležitá ako ochrana spotrebiteľov prostredníctvom zákonov a regulácie štátom. Spotrebiteľské vzdelávanie má posilniť spotrebiteľov, aby boli viac zodpovední za riadenie vlastných vecí, robili nezávislé rozhodnutia a svojimi aktivitami prispievali k environmentálnym výzvam na trvalo udržateľný život.
Projektom Európsky diár prizvala Európska komisia školy k účasti na kampani zameranej na zvýšenie informovanosti študentov a učiteľov o spotrebiteľskej problematike. Cieľom projektu je pomôcť mladým ľuďom porozumieť širokej škále spotrebiteľských otázok, problémov riadenia osobných financií, verejnej a osobnej zodpovednosti za trvalo udržateľnú spotrebu.
Európsky diár: Rozumná spotreba je praktickým diárom poskytujúci mladým ľuďom základné informácie o ich úlohách a zodpovednosti ako európskych občanov. Európsky diár je odporúčaný ako učebný materiál pre študentov tretích ročníkov stredných škôl, kde môže dopĺňať vyučovanie Občianskej náuky, Občianskej výchovy, Etickej výchovy a odborné predmety so zameraním na obchod a služby. Obsah diára je jedinečným zdrojom informácií o spotrebiteľských otázkach, ktoré by mali byť výbavou každého európskeho spotrebiteľa. Diár má pomôcť mladým ľuďom stať sa informovaným a sebavedomým spotrebiteľom na jednotnom trhu Európskej únie, ktorý síce ponúka oveľa väčší výber, avšak rozhodnutia spotrebiteľov môžu byť komplikovanejšie.
V obsahu diára sú základné informácie o orgánoch Európskej únie, vysvetlenie ako sa tvoria zákony, ako fungujú záruky pri kúpe tovarov v zahraničí, ako by mali byť označené tovary a čo robiť v prípade, ak výrobky nefungujú. Mladí spotrebitelia získajú dôležité informácie o obozretnosti pri nakupovaní cez internet, čo robiť v prípade problémov a na koho sa obrátiť o pomoc. Užitočné sú informácie o bezpečnosti v oblasti potravín, rizikách obezity, závislosti na hrách, drogách a tabaku. Aktuálne sú témy spoločnej európskej meny Euro, o bankových službách, úlohách reklamy, možnostiach poistení, a právach cestujúcich v doprave.
Obsahom diára sú aj informácie o dôsledkoch spotrebiteľských rozhodnutí na životné prostredie a kvalitu života. Európska kampaň s názvom ZMENA-UBERTE-VYPNITE-RECYKLUJTE-KRÁČAJTE (uvedená na http://www.climatechange.eu.com/) je možnosťou individuálneho prínosu každého mladého spotrebiteľa k ochrane životného prostredia. Rozhodnutia mladých spotrebiteľov sú porovnávané s hodnotami zdravého životného prostredia, schopnosťou obmedzovať spotrebu, redukovať a recyklovať množstvo obalov a poznať princípy spravodlivého obchodu.
Pre učiteľov, ktorí hrajú kľúčovú úlohu pri výchove mladého spotrebiteľa je určená metodická príručka obsahujúca súbor odporúčaných aktivít, pracovných listov a plánov vyučovacích hodín vhodných pre prácu s diármi v triede. Navrhované aktivity sú zamerané
na rozvoj kritického myslenia, podporu komunikácie a diskusie, riešenie problémov a kooperatívne učenie. K jednotlivým témam sú navrhované doplňujúce informácie z webových stránok. Učiteľom sa odporúča, aby výber tém čo najviac zodpovedal problémom, s ktorými sa najviac stretávajú. Vhodný je výber všetkých aktivizačných metód, ktoré podporujú osobnú angažovanosť v procese vzdelávania, vyhľadávanie a spracovanie zdrojov informácií získaných z webových stránok, tvorivé dielne, riešenie problémových úloh, scénky a diskusné kluby.
Európsky diár: Rozumná spotreba je pripravovaný v koordinácii Nadácie Generation Europe v Bruseli a národného partnera Slovenskej republiky Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska. V školskom roku 2007/2008 bolo distribuovaných v 27 členských štátoch Európskej únie viac ako 2 milióny kópií Európskeho diára. Diáre sú vydávané bezplatne a počet výtlačkov je limitovaný počtom obyvateľov. Pre Slovensko bude v školskom roku 2008/2009 vydaných a distribuovaných 50 000 kusov diárov. Diáre si objednávajú stredné školy elektronicky na adrese http://www.generation-europe.org/ do 25. januára 2008. V školskom roku 2008/2009 budú diáre spolu s metodickou príručkou pre učiteľov distribuované v priebehu mája a júna.
Zdroj informácií: http://www.dolceta.net/
Mgr. Božena Stašenková, Učiteľské noviny č.6
Projektom Európsky diár prizvala Európska komisia školy k účasti na kampani zameranej na zvýšenie informovanosti študentov a učiteľov o spotrebiteľskej problematike. Cieľom projektu je pomôcť mladým ľuďom porozumieť širokej škále spotrebiteľských otázok, problémov riadenia osobných financií, verejnej a osobnej zodpovednosti za trvalo udržateľnú spotrebu.
Európsky diár: Rozumná spotreba je praktickým diárom poskytujúci mladým ľuďom základné informácie o ich úlohách a zodpovednosti ako európskych občanov. Európsky diár je odporúčaný ako učebný materiál pre študentov tretích ročníkov stredných škôl, kde môže dopĺňať vyučovanie Občianskej náuky, Občianskej výchovy, Etickej výchovy a odborné predmety so zameraním na obchod a služby. Obsah diára je jedinečným zdrojom informácií o spotrebiteľských otázkach, ktoré by mali byť výbavou každého európskeho spotrebiteľa. Diár má pomôcť mladým ľuďom stať sa informovaným a sebavedomým spotrebiteľom na jednotnom trhu Európskej únie, ktorý síce ponúka oveľa väčší výber, avšak rozhodnutia spotrebiteľov môžu byť komplikovanejšie.
V obsahu diára sú základné informácie o orgánoch Európskej únie, vysvetlenie ako sa tvoria zákony, ako fungujú záruky pri kúpe tovarov v zahraničí, ako by mali byť označené tovary a čo robiť v prípade, ak výrobky nefungujú. Mladí spotrebitelia získajú dôležité informácie o obozretnosti pri nakupovaní cez internet, čo robiť v prípade problémov a na koho sa obrátiť o pomoc. Užitočné sú informácie o bezpečnosti v oblasti potravín, rizikách obezity, závislosti na hrách, drogách a tabaku. Aktuálne sú témy spoločnej európskej meny Euro, o bankových službách, úlohách reklamy, možnostiach poistení, a právach cestujúcich v doprave.
Obsahom diára sú aj informácie o dôsledkoch spotrebiteľských rozhodnutí na životné prostredie a kvalitu života. Európska kampaň s názvom ZMENA-UBERTE-VYPNITE-RECYKLUJTE-KRÁČAJTE (uvedená na http://www.climatechange.eu.com/) je možnosťou individuálneho prínosu každého mladého spotrebiteľa k ochrane životného prostredia. Rozhodnutia mladých spotrebiteľov sú porovnávané s hodnotami zdravého životného prostredia, schopnosťou obmedzovať spotrebu, redukovať a recyklovať množstvo obalov a poznať princípy spravodlivého obchodu.
Pre učiteľov, ktorí hrajú kľúčovú úlohu pri výchove mladého spotrebiteľa je určená metodická príručka obsahujúca súbor odporúčaných aktivít, pracovných listov a plánov vyučovacích hodín vhodných pre prácu s diármi v triede. Navrhované aktivity sú zamerané
na rozvoj kritického myslenia, podporu komunikácie a diskusie, riešenie problémov a kooperatívne učenie. K jednotlivým témam sú navrhované doplňujúce informácie z webových stránok. Učiteľom sa odporúča, aby výber tém čo najviac zodpovedal problémom, s ktorými sa najviac stretávajú. Vhodný je výber všetkých aktivizačných metód, ktoré podporujú osobnú angažovanosť v procese vzdelávania, vyhľadávanie a spracovanie zdrojov informácií získaných z webových stránok, tvorivé dielne, riešenie problémových úloh, scénky a diskusné kluby.
Európsky diár: Rozumná spotreba je pripravovaný v koordinácii Nadácie Generation Europe v Bruseli a národného partnera Slovenskej republiky Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska. V školskom roku 2007/2008 bolo distribuovaných v 27 členských štátoch Európskej únie viac ako 2 milióny kópií Európskeho diára. Diáre sú vydávané bezplatne a počet výtlačkov je limitovaný počtom obyvateľov. Pre Slovensko bude v školskom roku 2008/2009 vydaných a distribuovaných 50 000 kusov diárov. Diáre si objednávajú stredné školy elektronicky na adrese http://www.generation-europe.org/ do 25. januára 2008. V školskom roku 2008/2009 budú diáre spolu s metodickou príručkou pre učiteľov distribuované v priebehu mája a júna.
Zdroj informácií: http://www.dolceta.net/
Mgr. Božena Stašenková, Učiteľské noviny č.6
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
