Dodávky tepla

Ako je všeobecne známe, aj v trhových ekonomikách regulujú štáty niektoré ceny, u nás sú to ceny vody, plynu, elektrickej energie a niektoré ďalšie. Medzi tie verejnosťou najostrejšie sledované, patria regulované ceny tepla. Pretože teplo a teplú vodu potrebuje každý. Aj tí, ktorí nemajú vlastný zdroj tepla a sú odkázaní na cudzí zdroj – najčastejšie na tepláreň, sídliskovú kotolňu, alebo výmenníkovú stanicu. A takých je v našom štáte zhruba polovica.

Problematika dodávok tepla a teplej úžitkovej vody z tzv. centrálnych zdrojov tepla je pomerne zložitá a to mnohých od boja za svoje spotrebiteľské práva odrádza. Ako si overiť správnosť účtu za teplo a teplú úžitkovú vodu a ako sa proti neodôvodnene vysokým účtom brániť? Čiastočné odpovede na tieto dve otázky, ale tiež mnoho iných zaujímavostí o nezákonnom účtovaní retroaktívnych cien tepla, nájdete na www.teplo.exo.sk.

Výroba, výkup a rozvod tepla boli zaradené zákonom č. 276/2001 Z.z. medzi tzv. sieťové odvetvia, v ktorých bude vykonávať od 1.1.2003 reguláciu novozriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Od uvedeného dátumu bude tento úrad regulovať aj výrobu, výkup, tranzit a rozvod elektriny i plynu. Regulácia v ostatných sieťových odvetviach (napr. železničná doprava, vodné hospodárstvo, ropné hospodárstvo) ostáva naďalej v kompetencii jednotlivých ministerstiev (napr. ministerstva financií, ministerstva hospodárstva).

Ciele a zámery regulácie sieťových odvetví sú ušľachtilé a sú vyjadrené v dôvodovej správe k citovanému zákonu o regulácii v sieťových odvetviach doslova takto :
Cieľom ekonomickej regulácie sieťových odvetví je zabezpečenie toho, aby držitelia monopolu alebo dominantní dodávatelia fungovali efektívne a nezneužívali svoj trhový vplyv. V praxi to znamená, že by
· nemali účtovať ekonomicky neodôvodnené nadmerné ceny – ceny môžu byť nadmerné, pretože firma dosahuje nadnormálne zisky, alebo pretože jej náklady sú príliš vysoké (tzn. je neefektívna);
· mali mať príležitosť dosiahnuť primeranú návratnosť svojich investícií;
· mali dodávať primeranú kvalitu služieb;
· mali plniť povinnosti stanovené v ich rozhodujúcich dokumentoch, ako sú licencie, koncesie alebo predpisy. Tieto zahŕňajú povinnosti reagovať na všetky primerané žiadosti o dodávku (zabezpečovať prístup tretích strán do sietí) a zachovávať jednotnú účtovaciu štruktúru pre spotrebiteľov vo všetkých oblastiach.
Hlavné zámery ekonomickej regulácie sú nasledovné :
· ochrana záujmov spotrebiteľov,
· podpora efektívnej prevádzky firiem a
· prilákanie investícií potrebných na optimálnu údržbu a rozvoj sektora.

Ako mieni novozaložený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví presadzovať tieto ušľachtilé ciele a zámery v praxi, naznačil jeho zástupca Ing. Karol Dvorák v relácii Popoludnie s rozhlasom, ktorá bola odvysielaná 5.11.2002 na rozhlasovej stanici Slovensko 1. V odpovedi na priamu otázku moderátora, či bude novozaložený úrad garanciou, že ceny tepla sa už spätne určovať nebudú, že ceny tepla platné od 1.1.2003 budú určené najneskôr do 31.12.2002, uviedol : „predpokladám, že v priebehu januára by vlastne každý odberateľ mohol byť a mal by byť informovaný o cenách tepla, ktoré bude za svoj odber platiť.“ Teda opäť mnohí z nás nebudú začiatkom budúceho roku vedieť, akú maximálnu cenu tepla, pre toho „nášho“ dodávateľa tepla štát určil. Opäť mnohí z nás nebudú vedieť, akú maximálnu cenu má tovar (teplo a teplá úžitková voda), ktorý práve odoberajú. Zdá sa, že webová stránka www.teplo.exo.sk, poukazujúca na nezákonnosť retroaktívnych cien tepla, bude ešte dlho aktuálna.

V spomenutej relácii sa poslucháči tiež dozvedeli, že „Regulačný úrad bude rozhodnutia o cenách publikovať tak, aby boli verejne prístupné všetkým, ktorých sa to dotýka.“ Kde budú tieto rozhodnutia úradu o maximálnych cenách tepla publikované, o tom sa zástupca regulačného úradu nezmienil – pravdepodobne ide o problém, ktorý úrad konštituovaný dňom 1.8.2001 ešte nestihol vyriešiť. V tejto súvislosti hodno spomenúť, že na Slovensku pôsobí v oblasti zásobovania s teplom asi 1300 regulovaných subjektov. Tieto subjekty spravujú spolu niekoľko tisíc tzv. centrálnych zdrojov tepla, pričom maximálnu cenu tepla musí regulačný úrad určiť pre každý centrálny zdroj tepla osobitne. Hoci Ing. Karol Dvorák priznal, že tieto subjekty dnes (5.11.2002) ešte nepoznajú všetky zložky ceny tepla (napr. ceny elektriny a ceny zemného plynu), predpokladá, že regulované subjekty budú schopné včas predložiť návrh kalkulácie ceny tepla a „úrad urobí všetko preto, aby tieto regulované subjekty mali do konca roku ceny určené“. Tomu možno veriť, pretože v tejto regulovanej oblasti neide len o milióny (spotrebiteľov), ale aj o miliardy (korún).

Orgánov verejnej správy, ktorým zákon ukladá povinnosť starať sa aj o ochranu spotrebiteľa je veľa, ich úplný výpočet by bol veľmi dlhý. Gestorom štátnej spotrebiteľskej politiky je Ministerstvo hospodárstva SR. Do práv spotrebiteľov však priamo zasahujú aj iné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy – najvýznamnejšie Ministerstvo financií SR a jemu podriadené Správy finančnej kontroly. Popri novozriadenom Úrade pre reguláciu sieťových odvetví existujú aj iné špecializované štátne orgány, ako napríklad Slovenská energetická inšpekcia, Slovenská obchodná inšpekcia, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, Telekomunikačný úrad. Povinnosti na úseku ochrany spotrebiteľa (na trhoviskách) majú aj obecné a mestské úrady. Osobitné postavenie zákon pripisuje orgánom prokuratúry, ktoré sú povinné vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy na všetkých úsekoch – teda aj na úseku štátnej spotrebiteľskej politiky. Zosnulý poľský satirik Stanisław Jerzy Lec (1909 – 1966) by pravdepodobne poznamenal „Všetci chcú vaše dobro. Nedajte si ho vziať“.

V tepelnom hospodárstve sa každoročne otáčajú miliardy korún. Účty za teplo sú z roka na rok vyššie, rapídne pribúdajú spotrebitelia, ktorí ich už nevládzu platiť. Je len a len na spotrebiteľovi, či bude, alebo nebude za svoje spotrebiteľské práva bojovať. Združenia spotrebiteľov a iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľov sú totiž oprávnené riešenie sporov pri vybavovaní reklamácií len sprostredkovávať, zastupovať spotrebiteľov pri vybavovaní reklamácií nemôžu.

Ani odstránením tzv. krížových dotácií v cenách plynu, ani inými kúzlami, nezakryjú zodpovední holý fakt, že drvivá väčšina tepelných rozvodov na Slovensku je v dezolátnom stave (ich predpokladaná životnosť je 20 až 30 rokov), že straty tepla, ktoré v nich vznikajú, sú obrovské. Zodpovedných akoby tento stav nepálil, ich hlavnou starosťou je zamedziť odpájaniu sa spotrebiteľov od centrálnych zdrojov tepla. Údaje o účinnosti kotlov v centrálnych zdrojoch tepla, údaje o percentuálnych stratách v rozvodoch tepla, ale aj ostatné údaje potrebné ku určeniu maximálnej ceny tepla sú dnes chránené takmer ako štátne tajomstvo. Pre konečného spotrebiteľa tepla sú tieto údaje nedostupné.

Napriek tomu sú aj veci, ktoré sa pred konečným spotrebiteľom tepla nijako zatajiť nedajú. Napríklad také rozvody tepla. Stačí, že napadne trochu snehu a ihneď, aj bez atestu príslušnej odbornej agentúry vieme, že tu čosi nie je v poriadku. Počas prechádzky popri trase tepelného rozvodu môžeme pouvažovať o vzdialenosti svojho bytu od tzv. centrálneho zdroja tepla, o celkovej dĺžke tepelných rozvodov, o množstve paliva, ktoré bolo na vyhrievanie verejných priestranstiev spotrebované, o sumách, ktorými každoročne na vyhrievanie verejných priestranstiev prispievame, o otepľovaní zemskej atmosféry, o ekologickej politike nášho štátu, o ozónovej diere a iných podobných problémoch.

Je, alebo nie je teplo vyrobené vo vlastnom kotlíku lacnejšie, ako teplo odoberané z tzv. centrálneho zdroja ? Hľadanie odpovede na túto zásadnú otázku je jednoduchšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Hoci nevieme, z akých položiek sa cena tepla dodávaného z centrálneho zdroja skladá, ľahko si v starom vyúčtovaní nájdeme údaje o množstve gigajaulov spotrebovaných na vykurovanie nášho bytu, údaje o množstve nami spotrebovanej teplej úžitkovej vody i údaje o cene oboch týchto komodít. Jednoduchým výpočtom, si pomocou nižšieuvedených údajov môžeme vypočítať, koľko by sme boli vynaložili na výrobu rovnakého množstva tepla i teplej úžitkovej vody vo vlastnom turbo-kotlíku – napríklad v roku 2001.

Po zvládnutí tejto nenáročnej úlohy môžeme pristúpiť k výpočtu predpokladanej ceny tepla a teplej úžitkovej vody v budúcich rokoch. Rast cien zemného plynu až na úroveň cien v Európskej únii je už viac-menej istý, pričom nie je až také dôležité, či ku poslednému predpokladanému zvýšeniu cien plynu dôjde k 1.1.2004, alebo k inému dátumu. Isté je aj to, že popri zvyšovaní cien zemného plynu pre domácnosti, prebehne aj zvyšovanie cien zemného plynu pre podnikateľský sektor. Spoľahnúť sa môžeme aj na to, že súbežne so zvyšovaním cien zemného plynu pre podnikateľský sektor, prebehne aj zvyšovanie cien tepla pre domácnosti. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odhaduje, že priemerná cena tepla dodávaného z centrálnych zdrojov tepla sa od 1.1.2003 zvýši na 445 až 450 Sk/GJ [Hospodárske noviny – 8.11.2002].

Ak máte v byte zavedený zemný plyn, alebo máte aspoň možnosť pripojiť sa k plynárenskej sieti, zoberte do rúk ceruzku a počítajte. Vypočítajte si sami, čo je pre vás výhodnejšie. Odoberať naďalej teplo a teplú úžitkovú vodu z tzv. centrálneho zdroja tepla, alebo si radšej obstarať vlastný zdroj tepla a preťať pupočnú šnúru, ktorá vás spája s „regulovaným subjektom“?

♦ Výhrevnosť zemného plynu je 0,034 GJ/m3. To znamená, že v turbo-kotlíku s účinnosťou len 92 percent, získate spálením 1 m3 zemného plynu celkom 0,03128 GJ tepla. Na výrobu 1 GJ tepla v tom istom turbo-kotlíku potrebujete spáliť 31,97 m3 zemného plynu. Na našom trhu sú však bežne dostupné aj kotlíky s vyššou účinnosťou, pričom automatická regulácia týchto tepelných zariadení, s možnosťou ich naprogramovania je dnes samozrejmosťou (ich obstarávacia cena je približne 40 tis. Sk).

♦ O hospodárnej výrobe teplej úžitkovej vody môžeme hovoriť vtedy, keď sa na ohriatie 1 m3 studenej vody spotrebuje v priemere 0,21827 GJ tepla. V turbo-kotlíku s účinnosťou 92 % dodáte toto množstvo tepla do studenej vody spálením 6,98 m3 zemného plynu. Ak sa hodnota mernej spotreby tepla pohybuje vo „vašom“ centrálnom zdroji tepla tesne okolo hranice 0,21827 GJ/m3 (údaj o mernej spotrebe tepla by sa mal nachádzať vo vašom vyúčtovaní), môžete byť s hospodárnosťou výroby teplej úžitkovej vody spokojní.

♦ Cena zemného plynu pre domácnosti

Kategória odberu
(podľa ročnej spotreby)
1.2.2001 – 31.12.2002
od 1.1.2003
približná úroveň v EÚ
cena ZP
stála platba
cena ZP
stála platba
cena ZP
stála platba
0 – 200 m3
7,40 Sk/m3
8,60 Sk
9,90 Sk/m3
17,38 Sk
19,80 Sk/m3
34,76 Sk
201 – 1700 m3
5,10 Sk/m3
46,50 Sk
7,43 Sk/m3
58,63 Sk
14,86 Sk/m3
117,26 Sk
1701 – 6500 m3
4.40 Sk/m3
146,00 Sk
6,27 Sk/m3
222,26 Sk
12,54 Sk/m3
444,52 Sk

Poznámky :
- V kategórii odberu 0 – 200 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP len na varenie.
- V kategórii 201 – 1700 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP aj na výrobu TÚV.
- V kategórii 1701 – 6500 m3 sú zaradené domácnosti používajúce ZP aj na vykurovanie.
- Približná úroveň cien zemného plynu v EÚ bola vypočítaná ako dvojnásobok ceny,
ktorá bude platiť od 1.1.2003.
Tento odhad bol urobený na základe vyhlásení zástupcov SPP, a.s. v masmédiach.

♦ Príklad
Spotrebiteľ, ktorý bude v roku 2003 používať turbo-kotlík umiestnený vo vlastnom byte, bude mať so zabezpečovaním tepla a TÚV pre svoju domácnosť takéto náklady :
- Ak spotrebuje na vykurovanie svojho bytu napríklad 40 GJ ročne, zaplatí za odobratý
zemný plyn spolu 8.018,08 Sk (40 GJ x 31,97 m3 ZP x 6,27 Sk/m3 = 8.018,08 Sk).
- Ak spotrebuje napríklad 50 m3 teplej úžitkovej vody, zaplatí za zemný plyn spotrebovaný
na jej ohriatie spolu 2.188,23 Sk (50 m3 TÚV x 6,98 m3 ZP x 6,27 Sk/m3 = 2.188,23 Sk).
- Okrem toho zaplatí spotrebiteľ svojmu dodávateľovi zemného plynu stále mesačné platby
vo výške spolu 2.667,12 Sk (12 mesiacov x 222,26 Sk = 2.667,12 Sk).

Dátum: 10.12.2002